wz

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako malý fotený chlapček na obtázku stojaci na vale kanála za terajším domom Káčera!

v pozadí je cesta do Bošian)

Ruku na srdce, kto z vás si niečo podstatné pamätá čo žil a s kým a kde do svojich 6 rokov tak, aby to po rokoch mohol aj maľovať?(to chcela naša pani starostka vidieť od insitného maliara, inak si, vraj, žiadnu tabuľu pamätnú nezaslúži, to sú  jej slová, však ani jeden obraz našej dediny nenamaľoval a nenakreslil!

 

Jožko prežil v Horných Chlebanoch iba svojich prvých 6.rokov života a detstvo, plné kamarátstiev so spolužiakmi a detských hier, ktoré si človek na celý život zapamätá, prežil v Chynoranoch v rodnej obci svojho otca....kde žil a pracoval a aj zomrel po celý svoj život.(terajší starosta argumenentuje, že detstvo prežil na Primaskom v Chynoranoch a tak táto obec je jeho rodná obec, že tu v Chlebanoch žil iba krátko s rodičmi a potom sa odsťahovali, tak nie je žiadnym rodákom obce Horné Chlebany, však si ho vôbec nikto nepamätá z dediny a nikto ho ani nepozná, lebo tu nežil a našu dedinu vôbec nemaľoval! Bezák nie je žiadnym rodákom obce našej jeho konštatovanie!)

Aký bol váš brat Jožko z vašich zážitkov s ním a z vášho pohľadu na neho?

Pani Mária spomína na svojho brata, ako na maximálne extrovertného, spoločenského chlapca, ktorý sa mal vždy s kým hrať s loptou a behať po roliach, naháňať a loviť škodných chrústov. Mňa to síce nebavilo, no chalani všetci radi lovili chrústov...hovorila pani Mária.

Rané detstvo jeho je spojené  s Chlebanmi, no bohužiaľ to sú roky, čo si v tých rokoch  málokto niečo zapamätá a on nebol výnimkou, osobne si pamätám od mojich troch rokov a to iba preto, že na mňa sadol celý roj včiel a bola som z toho v kóme vo vojenskej  nemocnici  v Nitre, viezli ma tam na voze položenú na perine) máloktoré dieťa si zapamätá čokoľvek z týchto rokov raného detstva, pokiaľ sa nestalo niečo veľmi zlé, čo ho muselo strašne bolieť, ako mňa celé telo, čo som bola doštípaná, bola som v smrteľnom ohrození života, celú hlavu som mala ako v ohni, no des a nielen hlavu samozrejme, to bolo priveľa včelieho jedu na malé telíčko decka, hovorili, že smrteľná dávka, no podarilo sa im dostať ma z toho, ukradli ma hrobárovi z lopaty, dokonca si pamätám všetko tak, ako sa to stalo a ako som revala o pomoc, že ma to bolí, bola som 10 dní v kóme!

s láskavým dovolením Jožkovej sestry Márie  zverejňujem na svojom webe, fotografie Jožkove, ona mi ich poskytla, zo svojho   rodinného albumu a aj obrázky, ktoré nakreslil a namaľoval, nie sú všetky, ale je ich dosť na urobenie si predstavy o jeho tvorbe  a hlavnej  myšlienke. Odchádzanie starého a príchod nového so svojou ničivou silou. Odchod symbiózy a harmónie človeka s prírodou a nástup ničenia  prírody na veľkých lánoch plných chemických hnojív a postrekov proti škodcom, zamorenie vôd v riekach,bezbrehé výruby stromkov pri  potokoch a riekach, čím narušili životy poľných zvierat celkom. Dnes (vraj, v demokracii) sa deje to isté, takže sú ľudia nepoučiteľní, len sa pozrite okolo seba, čo robia beztrestne nezodpovední ľudia, ktorí nie sú na správnych pracovných miestach, ničia životy nielen zverine, ale aj nám obyčajným ľuďom! ešte za komunistov bolo pri poľných cestách plno kríkov šípkových a hlohyňových spolu s bazovými a bolo aj dosť (hlavne vo V. Bedzanoch) stromov pri poľných cestách, hlavne jablone a plané čerešne pre vtáctvo. V Chlebanoch nebolo stromkov pri poľných cestách, iba ojedinele bol kde-tu nejaký stromček, jeden orech pri poľnej ceste je ešte i dnes na rajčianskom kopci a čerešne vedľa bývalej cesty do kaštieľa a majera boli, dnes je z nich iba torzo, zopár zomierajúcich stromov o ktoré sa nikto nestará. Pri rieke Bebrave vyklčovali a zničili všetky vŕby a jelše s inými stromkami, ktoré spevňovali pobrežné valy Človeku je do plaču, čo nezodpovední ľudia stvárajú s prírodou, ktorú sú povinní chrániť, aby budúce generácie mali vôbec vzduch nadýchanie a zvieratá mali kde skryť svoje telíčka pred strašnou páľavou slnka, čím ďalej majú menší priestor na plodenie potomkov  a oddych v tieni pred horúcim slnečným žiarením! Veru som naštvaná na takúto špinavosť, akú robia ľudia pri moci a je mi jedno, aké je zriadenie a systém v republike, pretože robia svinstvá v každej dobe takýto nezodpovední činitelia, ktorých volia  v rozhľadenosti a poznaní pravých hodnôt takmer negramotní voliči, už to je zlé, keď si voliči hovoria, že volia menšie zlo, keď podporia niekoho nesprávneho, radšej nevoliť nikoho, no bez zábran  nezodpovedných predstaviteľov za žiadnych okolností, NIE!

 

 

 

 

 

 

Spomíname na teba Jožko a radi!

Učiteľ hudby

 

 

insitný umelec

 

už v školských laviciach v Chynoranoch

 

Tu som ešte v Chlebanoch

 

Tak čo Chlebanci, dokedy chcete upierať nášmu rodákovi Jozefovi Bezákovi fakt,

že sa narodil v obci Horné Chlebany, že je RODÁKOM OBCE CHLEBANY?

 

Tak čo obecní činitelia na čele so starostom?

Myslíte si, že by mu vydali občiansky preukaz a písali do neho nepravdy za komunistov?

Tu je dôkaz z úradov

platnosť preukazu predĺžená

Poučenia o občianskom preukaze, dnes nemáte žiadne poučenia a aj to vidieť.....

všade okolo je plno občianskej nezodpovednosti

hovorí sa  iba o kadejakých politických zodpovednostiach,

takže  komunisti boli machri,

tí mali jasne stanovené svoje  pravidlá.

a teraz si robí, kto čo chce, bez akejkoľvek zodpovednosti....

s politickou zodpovednosťou môžu ísť všetci činitelia akurát tak na raky,

keď  doslova bačujú so všetkým bez  osobnej zodpovednosti!

Rodný list je na matričnom (Obecnom)úrade v Krušovciach!

Matka je rodená Kluková Mária z H. Chlebian!

Kam kráčaš človek?

 

 

V čase, keď Jožko ešte žil vo svojej drobnej čtvorjazyčnej publikácii Jozef Bezák Obrazy Kam kráčaš človek?, napísal (citujem)

1) Bola raz jedna rieka. Tá rieka pretekala mojím detstvom. Cítili sme jeden druhého a ja som jej rozumel, bol som ako ona. Tichá, búrlivá, divo bičujúca brehy a opäť krotká. Krásavica, rozdávajúca zdravie a život. Bezstarostné šantenie po sihotiach voňajúcich medom. Tichý šum striebrošedých vŕb, spúšťajúcich hrubé vrkoče z prútia do prie¬zračnej hladiny zahalenej tajom rozprávok o vodnárovej ríši. Krištáľové bystriny, plné rýb. Mlyn, čo spieval dedovu pieseň, voňajúcu chlebom. Pustáky zurčiace nesmiernou silou života. Stará hať, kde tichým večerom zneli uspávajúce melódie hravých vodopádov. I lúky plné kvetov, ktorých vôňa ma dodnes mámi spomienkami na prvú lásku. Tam, ďaleko od ľudskej zloby som žil svoje detstvo až do čias, keď sa na krajinu, ako v zlej rozprávke, zniesol červený mor. Ničil zem, vzduch, vnikal do ľudských duší. Zmĺkla dedova pieseň i tiché vodopády starej hate. Pod čiernou masou, ktorá sa valila korytom rieky a prelievala cez brehy, navždy zmizli sihote, lúky a moja mladosť. Videl som zomierať rieku. Jej smrť sa vryla hlboko do mojej duše. V desivom chaose sa začala krajina meniť na veľké smetisko, v ktorom sa spolu s materiálnymi hodnotami tratila ľudská dôstojnosť i samotný človek. Vtedy som pochopil, že na trón sadla hlúposť, proti ktorej sa nedá bojovať.
Do detstva sa vraciam často v spomienkach. Spomienky sú rajom, ktorý nám nemôže nik zobrať, no spomienky na stratený raj dokážu vyvolať peklo v duši človeka. Žil som vo veľkom červenom pekle, kde človek proti svojej vôli nemohol byť človekom. Poznal som ľudí. z ktorých sálalo dobro a krása i ľudí šíriacich zlobu, pre ktorú som nepochopený, tam, na pustých brehoch mŕtvej rieky plakal, keď zomierali stromy.
Jednej noci som mal veľký farebný sen. Cesta po ktorej som šiel, bola dláždená kamennými kockami, z oboch strán lemovaná štíhlymi zlatožltými topoľmi. V diaľke sa črtali modré siluety mesta a postava muža v krátkom ošúchanom kožuchu a zajačej čiapke. Za uzdu viedol chatrného koníka, ťahajúceho sedliacky voz. Poľom sa niesla hrkotavá ozvena kolies. Z prederavených bočníc žiarili slnečnice. Jedáci zemia¬kov a sedliaci zohnutí v práci. Došteniak plný farby, slnka a jasu. Zastali sme proti sebe. Spoznal som Vincenta. Uprene sa mi díval do očí a bez slova mi podal ruku. Mocný stisk vlieval do mňa prúd obrovskej sily a energie, ktorá začala vo mne prebúdzať túžbu po kráse.

2) Niekoľko týždňov po stretnutí s van Goghom som sa bezcieľne túlal poľom. Zastal som pri obrovskej table cukrovej repy. Bolo to zelené, slnkom zaliate more. V jeho strede sa nebadane pohyboval malý čierny bod. Osamotená babka okopávala repu. Tisíckrát som šiel okolo ľudí obrábajúcich pole obdivoval ich poctivú prácu, no ešte nikdy nezapô¬sobila na mňa tak mocne a strhujúco. Žena na sklonku života sa púšťa do veľkého zápasu, s motykou v ruke chce pokoriť zeleného obra. Bol to obraz žiariaci silou, ktorá mnou skrz-naskrz prenikla. Rozbehol som sa domov. Z otcovho stolárskeho ponku som vytiahol ceruzku, kus lepenky, hárok baliaceho papiera a zadýchaný som sa vrátil k babke. Pokojne pracovala. Rytmicky presne a neúnavne ponárala motyku do zeme, občas sa zohla a vytrhla zelinu. Po chvíli vystrela chrbát, ruky zložila na motyku a zrak uprela na koniec dlhého radu, aby v duchu odhadla, koľko ju toho ešte čaká. Zem, nebo, tvár, veľké kostnaté ruky a zaprášená zástera splývali v dokonalej jednote, v harmónii, ktorá ku mne prehovorila zrozumiteľnou rečou. Bol som posadnutý zachytiť aspoň kúsok božskej dokonalosti. Urobil som oval zohnutého chrbta a trupu, na ktorý som po dlhom trápení naznačil krk a hlavu. Motyku som silou-mocou strkal do akýchsi neotesaných meravých pahýľov. Nakoniec som pod sukňu prepásanú zásterou prilepil veľké čierne papuče. Zošuchol som sa na dno vyschnutého potoka a bojazlivo pozrel na kresbu. V zlomku sekundy ma ovialo sklamanie a beznádej. Na papieri nebola babka, ktorej tep a krásu života som priam bolestne cítil, ale vykrútená mátoha, čo skáče na palici a bohviekam sa ženie šírim poľom. „Chlapče, nechaj to, hockto iný to nakreslí stokrát lepšie ako ty,“ šepkal mi neznámy hlas. Ohúrený som dlho sedel v tráve a bezvýrazne hľadel pred seba. V predstave som videl, ako žena stojaca na začiatku nekonečne dlhého radu, prvýkrát zatína do vyprahlej zeme. S hrôzou som si uvedomil, že som práve tam, kde ona, len s rizikom, že vôbec nedôjdem konca.
„Nech!“
Obrátil som papier na druhú stranu a pozrel na pole. Bolo pusté. Potichu sa tratilo v prichádzajúcom podvečerí.
Vo svete plnom senzácií sa môže celý príbeh zdať všedný, banálny. Napriek tomu ho nezahoďte. V dni plnom starostí a chvatu sa skúste odhmotnit’, v mysli zájsť k človeku, ktorého doménou od začiatku po prah života je poctivá otrocká práca. Skloňte sa k ľuďom bez titulov a uznaní. Mnohí z nich nepochopení a zabudnutí nachádzajú v kúte cintorína kúsok zeme, ktorú s láskou obrábali.

3) V kresbách sa nesnažím kŕčovite, za každú cenu vytvoriť čosi nové. Tomu, kto sa chce príliš rýchlo dotknúť hviezd často samotná pravda, skrývajúca najvyššie hodnoty a podstatu života, uniká. Som absolútny samouk. Pri pohľade na moje prvé obrazy kreslené uhľom mi ako maliarovi nedáte žiadnu šancu. Medzi tým, čo som cítil a tým, čo som dokázal zachytiť na papier, boli nekonečné diaľavy. Čakala ma dlhá cesta, na ktorej som za každým kúskom objavenej krásy, našiel i kus utrpenia. Desať, dvadsať, sto, dvesto obrazov - všetko nanič. V mra¬zoch, horúčavách, v nečase, som chodil poľom a hľadal to, čo iní obchádzali. Nie talent, ale nezlomná vôľa a láska ma doviedli k zaoranej brázde našich dedov, aby som tam, v zabudnutých úvratiach našiel prostého človeka a v ňom kus pravdy. Van Gogh maľoval sedliakov v plnom rozkvete a sile, zrastených so zemou. Môj údel je oveľa smutnejší. O sto rokov neskôr kreslím „Baladu o roľní¬kovi“, boľavý a tragický príbeh človeka, ktorého puto so zemou násilne pretrhla a pohltila nezmyselná kolektivizácia.
Nikdy som nikomu nelízal päty, červeným, ani bielym. Vincent mal Thea, ja rodičov. Pomohli mi prežiť najťažšie chvíle života. V každom mojom obraze je kus ich pracovitých rúk.
Pocity a myšlienky stvárňujem obyčajným kúskom uhlíka. Obrazy zastiera šeď, tak príznačná dobe, v ktorej žijeme. Dej obrazov je komponovaný jednoduchým prístupným štýlom. Tvary preháňam, karikujem, až po hornú hranicu, čo môže na prvý pohľad vyznieť groteskne. Pri pozornejšom skúmaní sa groteskné šantenie tvarov mení y tragikomédiu, ktorá v zápätí poodhalí samotnú tragédiu, prežívanú ľudstvom.
Desatorom“ nechcem moralizovať, ani strašiť. Proti každému prikázaniu sa dá prehrešiť tisícorakým spôsobom. Úvodnú scénu s Ukrižovaným môže kde-kto považovať za drastickú, môže ju odmietnuť. Na kríži nevisí oddaný, za naše hriechy zomierajúci Spasiteľ, ale v kŕčoch sa zmietajúci, nesúhlasiaci človek. Hrozivo napnuté drevo je pripravené v každom okamihu vymrštiť bolesťou znetvorené telo kamsi k výšinám, preč od ľudských nerestí. Pomsta, nenávisť, pošliapané zákony, stáročia zaliate slzami a krvou, vraždy, skaza, besnenie až po koniec sveta. Kam kráčaš, človek? Zákon lásky káže odpúšťať, milovať bez rozdielu, aj nepriateľa. Pane, blížneho, ženu, deti - buď vôľa Tvoja! Ale nepriateľa? Kde vziať toľko lásky? Tú čo máme, nechávame pre seba, sotvačo sa ujde najbližším. Miluj seba samého, tak si mal učit, nebolo by zatratených.

4) Každá trpezlivosť má svoje medze. Zašli sme ďaleko za hranicu Božej zhovievavosti. Končí dvadsiate storočie, čas rozhodnutia. Nechlácholme sa donekonečna idylkami sladkastých scén, nespoliehajme na nekonečnú láskavosť Všemohúceho. Nezneužívajme veľkú Kristovu obeť, ktorou nás vykúpil. Hľadajme a nájdime Krista takého, aký je. Nie v kamenných múroch nebotyčných chrámov, ale vo svojich srdciach. Lebo dve veličiny určené Stvoriteľom hýbu svetom: Duch a hmota. Vytvorme pre ne priestor! Zrovnajme ich vo svojom vnútri tak, aby Duch vládol nad hmotou! Ak to dokážeme, nemusíme sa obávať, že naša životná púť skončí v beznádeji „Poslednej stanice“. Nové tisícročie začneme s vierou vo víťazstvo lásky, ktorú hlásal náš veľký Učiteľ.
So srdečným pozdravom Jozef
 

 

Moje
webové stránky

 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.szm.com
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.czweb.org 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.wz.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu

hrob v Chynoranoch, kde žil  od 6 rokov celý život.

 

by Cezmín Slovakia 2012: http://cezmin.wz.cz

 

 

 

 

 

 

Topindex.sk