wz

 

 

Topindex.sk

 

Jožko Bezák tvoril vždy iba:

 

 

V preklade to znamená:

Jeho nadčasovosť tkvie v  podchytení doby ľudí s hlbokou vierou v Boha.

Zvečnil nadčasovú myšlienku a čo sa dialo, ako bolo všetko sústredené k sebestačnosti a vďake za sebestačnosť Pánu Bohu! S hlbokou  kresťanskou morálkou zažitou do krvi Ľudia ťažko pracovali a pritom sa modlili k Bohu alebo si spievali sväté či ľudové pesničky, tým dávali najavo svoju vďaku Bohu za všetko čo sa im urodí na poliach .

A do všetkého konania "Ad HOnorem Jezus!

v jednej dobe v jednom čase. Trvalé hodnoty starej generácie 

času republiky Československej.

kedy boli v popredí gazdovské dvory a domy s potravinovou sebestačnosťou obyvateľov Československa a dominantou každého gazdovského dvora boli práve hospodárske budovy, kde sa sústreďoval nielen pot, ktorý ťažko pracujúcim gazdocom stekal z tvárí, ale aj krvavé mozole otlačené na všetkom pracovnom náradí sústredenom práve v stodoliach za obytnými domami a za stajňami čo stáli hneď za obytnými domami buď v stodoliach alebo v šopách alebo v tzv. senníkoch, budova, kde hlavná časť bola na uskladnenie motýk, rýľov, rýčov, krompáčov, šintákov, kôs rôznych veľkostí, sejačiek na zbožie a ďatelinu cepov na mlátenie zbožia, neskôr už mláťačiek a ďalšie potrebné nástroje na nie ľahké poľné a záhradné práce.

Dočítala som sa o Chynoranoch

i našom Jozefovi Bezákovi,o ktorom som sa dozvedela práve pri chynorianskom lužnom lesíku, kde som bola viac krát na jar na cesnak medvedí od neznámeho chynorianskeho poľovníka

Dočítala som sa

aj o JozefoviKošíkovi z Chynorian,

ktorý bol istý čas Jožkovým žiakom aj kamarátom....ako to už v živote býva cesty ľudí sa zídu a aj rozídu a udialo sa tak aj medzi dvoma maliarmi Jozefmi ešte pred smrťou Jožka Bezáka.

Momentálne v Chynoranoch žije 2 700 ľudí. Preslávilo ich viacero rodákov, najznámejším je nepochybne Valentín Beniak. "Napísal tu aj básnickú zbierku "Tiahnime ďalej oblaky," hovorí obyvateľ obce Marián Gajdoš.

Beniak v obci pôsobil takmer 30 rokov, v jeho rodnom dome zriadili múzeum. "Pamätná izba sa nachádza v miestnosti, ktorú obýval ako notár," tvrdí Gajdoš.

Včelár aj maliar
Za spomienku stojí aj ateliér miestneho maliara Jozefa Košíka. "Cítim sa v tom doma, robí mi to radosť, robí to radosť iným ľuďom, ktorí si odnesú obrázky, podebatujú," hovorí maliar Jozef Košík, ktorý inšpiráciu hľadá  priamo v dedine.

"Maľujem z Chynorian a z okolia. Moc ďaleko netreba chodiť, pretože Chynorany majú svoju históriu. Rád maľujem miesta, ktoré idú do nenávratna," dodáva.

Andrejovi Ďurišovi učarovali včely, chová 30 rodín. "Ako stolár som si začal vyrábať prvé úliky. Najskôr dva a nakoniec z toho bolo 30," hovorí Andrej Ďuriš.

Najsevernejšie lužné lesy
V obci sa zachovali aj kroje. Jana Pani Nárová ich chce zachovať pre ďalšie generácie. Chynorany ponúkajú nielen množstvo kultúrnych pamiatok, ale aj krásnu prírodu.  "Je najsevernejšie položeným lužným lesom na Slovensku, preto je chránenou oblasťou," hovorí obyvateľ obce Marián Gajdoš.


Košík: „Umelec musí mať kus talentu, zvyšok je drina.“
Vydané 9. 8. 2006  napísala autorka: Martina Dušová, citujem

Ako malý chlapec nemal rád hodiny kreslenia a pravidelne z nich utekal. Nikto si vtedy ani nepomyslel, že o pár rokov poteší svojou maliarskou tvorbou nielen ľudí na Slovensku, ale aj v zahraničí. Reč je o Jozefovi Košíkovi z Chynorian.
„Moje prvé dotyky s výtvarným umením sa viažu na obdobie, keď som mal 18 – 19 rokov. Vrátil som sa z učilištia v Trenčíne do rodných Chynorian, a tu som sa stretol s charizmatickým človekom Jozefom Bezákom - Petríkom, ktorý maľoval ako samouk insitné umenie. Spriatelili sme sa a postupne ma pritiahol k maľovaniu. Najskôr to boli tie pokusy, keď človek viac trhá ako maľuje, pretože je so svojou prácou nespokojný. Pomaly som sa s ním zblížil a začali sme čoraz častejšie chodiť maľovať von do prírody,“ spomína na svoje začiatky Jozef Košík.
I keď maľovanie pána Košíka uchvátilo, jeho pokusy dostať sa na VŠVU v Bratislave nevyšli. K  umeniu ako takému však zostal blízko. Po prijatí na FF UK v Bratislave vyštudoval odbor kunsthistória – teória kultúry. Počas školy mohol prestúpiť na VŠVU. Pre vtedy už ženatého študenta bola predstava ďalšieho šesťročného štúdia nereálna. „Počas štúdia na vysokej škole som maľovanie zanedbával. Po skončení štúdia som pracoval v Okresnom osvetovom stredisku v Topoľčanoch, kde som robil metodika pre výtvarné umenie, ale za stojan som si sadal len sporadicky,“ konštatuje Jozef Košík. Po odchode z tohto pracoviska pracoval aj vo vzduchotechnike a po revolúcii vyhral konkurz na miesto riaditeľa Okresnej knižnice v Topoľčanoch. V tomto období už pán Košík začína vážne koketovať s maľovaním. „Opäť som si našiel cestu k Jozefovi Bezákovi, odišiel som z Okresnej knižnice a v tom istom čase sa u mňa prejavila zákerná choroba. Zašlo to až tak ďaleko, že som zostal doma. Od roku 1994 som sadal za stojan pravidelne, maľoval som od rána do večera. Pokiaľ bola inšpirácia,“ dodáva.
Odkedy je Jozef Košík na invalidnom dôchodku, maľovaniu venuje takmer celý svoj čas. Túto činnosť považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho života, bez ktorej si ho ani nevie predstaviť. O tom, že roky za maliarskym stojanom neboli len premrhaným časom, svedčí aj to, že tento rok ho prijali do Združenia výtvarníkov západného Slovenska.
Očarila ho krajina
Hlavne v začiatkoch svojej výtvarnej tvorby boli nosným pilierom jeho malieb krajina a zátišie. A práve tieto prvotiny sú pánovi Košíkovi srdcu najbližšie. Jeho rodné Chynorany a ich okolie poskytuje maliarovi veľa možností a tém na nové maľby. „Dostal som ponuky ísť maľovať na rôzne miesta. Doposiaľ mám inšpiráciu v mojom okolí, bohato mi to vystačí na niekoľko rokov dopredu, možno až do smrti,“ hovorí s úsmevom pán Košík. Posledné tri-štyri roky sa venuje aj maľovaniu portrétov, čo považuje za určitý vrchol v živote každého výtvarníka. „Pri tvorbe portrétov rozhoduje nielen technika, ale aj psychika umelca. Musí tam byť určitý kontakt. Na portréty si vyberám väčšinou ľudí, ktorých poznám, ale si ich aj pamätám. Dá sa spraviť portrét na základe dvoch-troch sedení, ale tam je už vidieť, že to nie je do hĺbky, povahy človeka a len sa to kĺže po povrchu. Jednoducho tomu chýba určité duševno,“ objasňuje pán Košík. „Teraz sa vraciam k témam antiky. Dáva mi veľké množstvo tém, ktoré sa dajú spracovať. Aj keď boli už mnohokrát predtým spracované, posunom času, vývojom ľudského myslenia sa človek na ne inak pozerá. Treba v tom len žiť,“ dodáva.
Portréty s dušou
Jozef Košík by asi ťažko spočítal, koľko obrazov v živote namaľoval. Ako sám hovorí, niečo podaroval, niečo predal a niečo sa roztratilo ani nevie ako. Sú však aj obrazy, ku ktorým má predsa len určitý citový vzťah. „Najmilšie sú mi asi tie moje prvotiny, zátišia a krajiny. Ale aj niektoré obrazy starých častí Chynorian, ktoré sú ako maľovaná kronika, alebo niektoré humná, stodoly, dvory, ulice. Tieto sa snažím nechať si pre seba,“ hovorí skromne pán Košík.
Okrem maľovania obrazov sa pán Košík venoval aj výrobe keramiky. Musel s ňou však prestať, pretože nemal vlastnú keramickú pec a neustále musel využívať túto možnosť u iných. Každopádne sa však chce k jej tvorbe vrátiť. „Láka ma trojrozmerný obraz. U syna v záhrade si plánujem postaviť svoju vlastnú keramickú pec,“ rozpráva o svojich plánoch.
Diela Jozefa Košíka mohli vidieť návštevníci výstav nielen na celom Slovensku, ale aj v zahraničí. „Moje diela boli vystavené v priebehu tých rokov už na mnohých výtvarných výstav ách v rámci celého Slovenska. Jednu som mal aj v chorvátskej Rijeke, a niektoré moje obrazy sa dostali aj do Austrálie a Ameriky. Výstavy sú rôzne. Skupinové, ale aj sólové. Sólové sú zvyčajne zamerané tematicky. „Moja súčasná výstava, ktorá je inštalovaná v Hornonitrianskom osvetovom stredisku v Prievidzi, nesie názov Krajina a portrét. Je inštalovaná pri príležitosti mojich 55. narodenín. Nejaké obrazy mám aj na výstave Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska v Trnave. Pre každého umelca je to určite vrchol, keď sa môže prezentovať na profesionálnej výstave. Každý umelec rád ukazuje svoje výtvory na obdiv. Neverím tým, ktorí tvrdia, že im o to nejde,“ zdôrazňuje pán Košík.
Pre všetkých milovníkov výtvarného umenia z Topoľčian, ale aj okolia, pripravuje Jozef Košík 15. augusta vernisáž výstavy svojich obrazov v Tribečskom osvetovom stredisku v Topoľčanoch.


Čítajte viac:
http://topolcany.sme.sk/c/2843123/kosik-umelec-musi-mat-kus-talentu-zvysok-je-drina.html#ixzz4GrEd65lV
http://topolcany.sme.sk/c/2843123/kosik-umelec-musi-mat-kus-talentu-zvysok-je-drina.html

Čítajte viac:
http://topolcany.sme.sk/c/2843123/kosik-umelec-musi-mat-kus-talentu-zvysok-je-drina.html#ixzz4GrEU7ilQ
 


Myslím si, že pán Jozef Košík mal veľké šťastie, ako sa ľudovo hovorí: MAL " DAR Z NEBIES",
keď mohol prežívať kamarátsky vzťah s Jožkom Bezákom práve v čase nepriazne zdravotného stavu v akej vtedy bol Jožko istým zdrojom dobrej pozitívej energie pre Jozefa Košíka,
keďže bol veľmi dobrým a aj prajným, empatickým človekom s pevnou vôľou, stálou vytrvalosťou i húževnatosťou Všetko sú to pravé hodnoty charakterného človeka a čo z neho sálalo aj do okolia toto Jozef Košík mal šťastie cítiť napriamo v osobnom vzťahu s Jožkom Bezákom
s nemalou odvahou bol Jožko Bezák jednoznačne pracovitým mužom činu.
Dokázal nielen osloviť, ale aj prebudiť v človeku silné túžby po zdokonaľovaní sa a napredovaní s prebudenou fantáziou, ktorú Jožko dokázal vyprovokovať do tvorivej miery svojimi predstavami inak povedané snahou o zhmotnenie vlastných myšlienok do obrazov z žitej reality.

Jožkova sestra Mária spomína svojho veľkého bratčeka s úctou a láskou, tak na neho vzhliadala, keď boli spolu v čase jej detstva, on bol múdry a trpezlivý braček, ktorý si na ňu vždy našiel čas a rozprával jej, vysvetľoval všetko na čo sa ho pýtala, svojho brata mala rada celým srdcom!

to sú slová jeho sestry Márie, ku ktorým sa pripájam spolu s mojou rodinou a dúfam, že aj jeho kamaráti čo hrávali spolu futbal a po futbale spievali pri hre Jožka na harmonike a aj pri iných príležitostiach v obci Chynorany.... hlavne kamaráti mimo Chynorian s ktorými si rozumel a ktorí zdieľali  jeho názory na život, na svet i na ľudí, hoci bol osobne s nimi zriedkavejšie v osobnom styku, no mal istotu, že mu prajú len to najlepšie a nezávidia mu žiadne uznanie, ktoré mu bolo občas prejavené za jeho plodnú insitnú tvorbu.

 

 

(podstránku webu tvorím v čase veľkonočnom)

Jožko, nie si a nebudeš zabudnutý!

 

ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE!

Detail venca na Jožkov hrob v Chynoranoch, ktorý som dala urobiť vďaka synovi,  on ho objednal v Topoľčanoch)

čo som mohla urobiť to som urobila, lebo si hlboko vážim každého charakterného, slušného človeka a ešte obzvlášť človeka, ktorý bol nielen charakter, ale aj dobrý kresťan a trpel pre svoju vieru v Boha  Dôveru Cirkvi, čo v tej dobe bolo od učiteľa, aj keď bol iba učiteľ hudby a žiadneho výchovného smeru, ako je dejepis (história ,slovenčina, literatúra a podobne) . Kvôli tomu, že verejne v kostole na sv. omšiach vyznával svoju vieru nechodil do kostola potajmä, chodili samozrejme aj iní učitelia,no on bol tŕňom v oku mnohým, pretože hovoril, že má každý občan ústavou zaručené slobodné vierovyznanie, čo  však neplatilo pre aktívnych katolíkov a on bol aktívny katolík, hral na organe, viedol spevákov pri všetkých sviatkoch katolíckych, ostatní chodili na omše a len počúvali, boli pasívni veriaci učitelia), jeho prepustili zo školstva učiteľovania, zo školy a nesmel robiť už učiteľa hudby a musel odísť kŕmiť dobytok na družstvo, čo mu privodilo totálne zhoršenie jeho zdravotného stavu, hoci mu sestra s manželom chodili pomáhať, pretože on bol slabšej telesnej konštrukcie a vláčenie ťažkého hnoja od dobytka ho celkom vyčerpávalo, nabúralo mu to imunitný systém, zostal náchylný na vírusové ochorenia a kožné ochorenia napokon ťažko ochorel na rakovinu kože a zomrel!

tak som dala kúpiť sýnáčikovi veniec a kahance a poprosila ho, aby veniec položil  a zapálil 77 kahancov na jeho česť a pamiatku v čase jeho nedožitých 77 rokov! ), na Jožkov hrob v Chynoranoch.

tak čo som mohla to som aj urobila a teraz ma čaká to, že musím našetriť zo svojho chatrného dôchodku peniaze na pamätnú tabuľu tomuto nášmu chlebianskemu rodákovi, ktorý je známy v umeleckom svete nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde inštalovali  z jeho uhlokresieb a obrazov olejomalieb výstavy. Jeho tvorba je známa aj medzi kandskými Slovákmi a tu domáci Chlebanci vonkoncom o ňom nechcú nič vedieť, tvária sa akoby ani nebol rodákom našej obce a vedenia obce nie sú schopné ani obyčajnú pamätnú tabuľu na jeho pamiatku a počesť charakterného kresťana katolíka urobiť, tak dúfam, že mi pán Boh pomôže a dokážem zo svojho malého dôchodku našetriť na pamätnú tabuľu, lebo ak si ju niekto zaslúži, tak on je medzi prvými a už konečne treba, aby sa k nemu rodáci nesprávali ako zlá macocha, odmietavo a povýšenecky, bez štipky úcty k jeho poctivej práci celoživotnej a hlavne pevnej viere. Narodil sa 13.februára roku Pána1939, v starom hlinenom dome za terajším Rajnohovým už Mašírovým domom kde bývali sezónni i domáci  zamestnanci v podnájme, podnájom platili pánom z kaštieľa. V tomto dome mala rodina Kluková dve izby v podnájme v jednej bývali rodičia so synom a v druhej izbietke ich čerstvo vydatá dcéra s manželom a tu sa narodil ich syn, ako som napísala, to bol jeho rodný dom v tom čase! potom dom odkúpili Rajnohovi, aj s pozemkom a postavili si po prevrate nový štvorcový dom, starý zvalili, takže tento dom už neexistuje! No Jozef Bezák je jednoznačne rodákom našej obce a preslávil sa svojim insitným umením, no bol aj výborný učiteľ hudby, istý čas za komunistov robil aj riaditeľa hudobnej školy v Bošanoch. tú pamätnú tabuľu dám urobiť, nech aspoň naše vnúčatá vedia, že v ich rodnej obci sa narodil aj insitný maliar a prežil v nej svoje rané detstvo na ktoré si nemohol pamätať, lebo v jeho 6 rokoch rodičia v Chynoranoch dostavali nový rodinný dom a presťahovali sa do tohto domu a tam sa im narodila do nového domu dcéra Mária. Takže tu v Chlebanoch sa narodil a prežil svoje rané detstvo do šiestich rokov, do školy však už chodil v Chynoranoch, no táto obec nie je jeho rodnou obcou, je obcou kde žil, učil sa a pracoval, maľoval, rodná obec sú Horné Chlebany, dokonca aj fakticky, pretože sa narodil doma v izbe  u starých rodičov  a nie v meste v nemocnici!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! (a toto mu chce obecné zastupiteľstvo Chlebian,dokonca uprieť, vyhlasuje náš starosta, že Bezák nie je rodákom obce. a on žiadnu pamätnú tabuľu nedá robiť, že Bezák ničím obec nepreslávil vo verejnosti, takže mu nemá prečo obec dávať robiť pamätnú tabuľu, že však detstvo  prežíval v CHynoranoch, Tak nech mu  CHynoranci robia Pamätnú tabuľu ako rodákovi a nie  Chlebanci, ktorí ho  vôbec nepoznali a ani ho nepoznajú, že ho tu aj tak nikto nepozná, no samozrejme, že ho ani nespoznajú  vďaka stupidite tých, čo majú šíriť osvetu medzi ľuďmi v dedine a dávať do povedomia aj mládeži. nech pocítia aj istú  hrdosť na svojho slávneho rodáka, insitného umelca známeho na Slovensku aj v zahraničí, ktorý sa tu narodil a už tým, že sa tu narodil dáva do povedomia širokej verejnosti obec Horné Chlebany, nemusel namaľovať ani jeden obraz  obce (to zas hovorila bývalá starostka, že však ani jeden obraz rodnej dediny nenamaľoval, a ona mu nemá čo dávať robiť pamätnú tabuľu ,nemá mu prečo dávať tabuľu, však tu ho nikto nepozná a ani nikoho z dediny nenakreslil!-to boli silné argumenty proti mojej žiadosti, aby  bývalá starostka dala urobiť pamätnú tabuľu a terajší starosta obce Nezáleží na tom kde sa narodil?! Jožka Bezáka preslávilo umelecké dielo s tématikou, akú nikto tak ucelene nevytvoril na Slovensku, ako on, dožívajúcu demokraciu so súkromným gazdovaním v mladej republike Československa, ktoré povalil socializmus s kolektivizáciou a znárodnením! On vytvoril  dielo z dožívajúcej krásy jednoduchého pracovitého dedinského ľudu  republiky. Dielo presahuje umelca svojim nadhľadom. nadčasovosťou, nové ničí staré, staré dožíva príchodom nového. so starým odchádzajú aj duchovné hodnoty, ktoré ľuďom pomáhali prežiť v ťažkých chvíľach bytia. Aj toto je v jeho diele zvečnené. ženičky s motyčkami na poliach sa pred prácou. pri práci i po práci modlili k Bohu alebo si spievali ľudové pesničky, aby dali najavo dobrú vôľu aj ťažko pracovať, však im Boh pomáha v ich úsilí a dáva im dostatok zdravia, pestovali si v srdciach pokoru s dobrou mysľou v pevnej viere v pomoc božiu. Jeho uhlokresby hovoria aj o tomto, keď si ich človek pozrie pozorným okom a s otvoreným srdcom. No napriek kadejakým príkazom a zákazom sa duchovné hodnoty medzi ľuďmi zachovali práve vďaka tým dožívajúcim starým rodičom, ktorí venovali svoj čas výchove detí a vnúčat a vštepovali im do sŕdc, to čo má pravé hodnoty a nie iba časné pôžitky. tak si mnohí aj za komunistov zachovali svoju hlbokú vieru v Boha a nedali si ju vziať nikomu za žiadne sľuby bohatstva a dostatku peňazí a podobne  Jozef Bezák dával svoju dušu do tvorby diela kresieb a maľovania dožívajúceho starého a prichádzajúceho nového so všetkými chybami a nedostatkami, čo zachytil obrazmi s vyvalenými a zničenými stromami pri rieke Nitre, čím došlo k narušeniu harmónie a rovnováhy v prírode, takže ono nové bolo ničivé tak, ako je aj dnes, dnes takisto ničia všetky stromy pri riekach a ničia aj bažiny, ako to robili za komunistov, takže nič nové pod slnkom sa nedeje, len sa opakujú chyby a ničí sa to, čo bolo dobré v prospech celku,  tak voľakedy, ako i dnes! Nepoučiteľní ľudia sú!(konštatujem! Cezmín) Jožkova tvorba má myšlienku so silou ducha doby, ktorú zvečnil svojimi kresbami tak, ako to videl a cítil, prežíval on sebou samým a pritom bol vo veľkom utrpení svojho uboleného tela, morila ho choroba a bol plný viery i nádeje, veril, že mu Boh a dobrí ľudia, jeho rodná mamička so sestrou pomôžu v ťažkých chvíľach, aj mu pomáhali , ako vládali, aby mu uľahčili ťažké bremeno krutých bolestí, trpeli s ním a opatrovali ho, lebo jeho žena ušla aj s deckom preč od neho,  keď ťažko ochorel, nezvládla to, zlyhala. 

iba tak na margo poznámočka:

v Bedzanoch robili takéto obštrukcie kvôli pamätnej tabuli pre kňaza, ktorého prenasledovali celý život eštebáci, vďaka udaniam zlých ľudí z dediny, lebo pochádzal z gazdovskej rodiny a za komunistov študoval za kňaza, tak mu to "osladili"..... (on sa narodil v Jacovciach a žil v Bedzanoch (osobne som ho poznala, aj jeho sestru!), tak mu v Bedzanoch nechceli urobiť pamätnú tabuľu. nech mu urobia v jeho rodnej obci!), podobne z iného konca (ako Jožko, narodil sa v Chlebanoch a žil v Chynoranoch, tak mu Chlebanci nechcú urobiť tabuľu. nech mu urobia tam, kde žil celý život!).V Bedzanoch to vyriešila kňazova sestra, na vlastné náklady dala urobiť tabuľu a Jacovský pán farár dal umiestniť tabuľu na bedziansky nový kostol na cintoríne tak, že každý kto ide k hlavnému krížu cintorína chtiac-nechtiac musí vidieť tú tabuľu a samozrejme si obsah slov na tabuli  aj každý prečíta... (takúto tabuľu chcem dať  urobiť aj nášmu rodákovi Jožkovi, ako sestra v Kristu, akú má bedziansky kňaz, ktorý trpel vďaka zlým Bedzancom, čo na neho písali nezmyselné udania za ktoré ho prenasledovali eštebáci a viedli sústavné krížové výsluchy čím ho psychicky týrali až ho rokmi  utýrali k smrti!)(pod Jožkov zdravotný stav sa podpísala drina pri dobytku, na čo nemal síl, lebo bol vychudnutý a  časom trpel alergiami aj vírusovými chorobami, čo celkom nabúralo jeho imunitný systém. o tom som presvedčená! pýtala som sa jeho sestry na to, nechce spomínať na to hrozné obdobie, kedy jej brat veľmi trpel.....a je rada, že na zlých ľudí a závistlivcov vonkoncom nemusí ani len pomyslieť, tak sa ospravedlnila, že mi o tom nebude nič hovoriť, no v podstate máte pravdu, aspoň to mi povedala.)

VKrušovciach sú dve pamätné tabule a ani jeden z nich sa nenarodil v Krušovciach, no uctili si ich zato, že v obci pôsobili a tvorili duchovné hodnoty (V Chynoranoch mal Jožko dosť závistlivcov, takže ani tam nie je pamätná tabuľa, na jeho počesť. a nikto z tých takzvaných kamarátov nemá ani len štipku snahy, aby bola pamätná tabuľa, buď na kostole alebo inde. Modlím sa, aby sa mi podarilo našetriť na tú tabuľu, aj keď by som ju dala do našej záhrady pred domom! návštevníkov webovej stránky budem informovať, koľko som už ušetrila po troche, verím, že moji synovia a aj vnúčence s manželom pochopia moju snahu vzdať úctu dobrému človeku rodákovi ich rodnej obce. takouto formou a chcem veriť, že sa nájdu ešte aj normálni ľudia v dedine, ktorí si dokážu vážiť charakterného rodáka - umelca a konečne povedia obecným činiteľom nech zjednajú nápravu v tomto smere, nech sa k rodákovi správajú ako sa patrí.).

Som síce bezvládna po dvoch mozgových mŕtviciach, ale vďaka Bohu, nie stupídna na kvadrát a ku tomu nie som povrchná a ľahostajná ešte, senilná stará baba z dediny, schopná akurát tak do šrotu, na cintorín zabudnutia iba!

svoje úsilie považujem za správny počin aspoň trochu k spravodlivosti, lebo bol v hlbokom vnútornom presvedčení pevný kresťan katolík, ktorý verejne dával najavo svoju vieru v Boha, Krista a sv. rodinu. V kostole hrával na organe a viedol aj spevácky súbor, ktorý spieval na všetky sviatky a sviatočné, nedeľné spievané sv.omše, ale aj citlivý a dobroprajný a dobrosrdečný, ochotný pomôcť slabším, keď vládal, ku tomu ešte mal empatiu a bohatú fantáziu s citom pre čisté jednoduché línie, jeho obrazy ukazujú odchod toho čo bolo a príchod nového so všetkým, čo takýto proces prináša so sebou.Do hĺbky to prežil sám sebou po všetkých stránkach svojhobytia.

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk 
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: 
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com 
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín: 
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc: 
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz 
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk 
Späť| Obnoviť | Dopredu