wz


[Späť | Obnoviť | Dopredu]

 Isté v dnešnej dobe máme to, že vyrobiť vo svete ekologicky čisté potraviny je stále ťažšie a ťažšie.


 EÚ zakázala používanie ďalšej látky, ktorá škodí včelám

Úrad Európskej únie pre potravinovú bezpečnosť vydal rozhodnutie o zákaze používania insekticídu Fipronil, ktorý vyrába nemecká spoločnosť BASF. Ide o látku, ktorá podľa Úradu škodí včelám a ktorá sa používa aj na Slovensku.
Iba päť z 27 členských krajín EÚ používa Fipronil. Ide o Bulharsko, Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Španielsko. Čiastočne sa používa aj na území Belgicka, Holandska a Rumunska, avšak na iné plodiny ako v prípade prvých piatich štátov. Francúzsko zakázalo používanie Fipronilu ešte v roku 2005.

Fipronil

Fipronil, (RS)-5-amino-1-(2,6-dichlor-α,α,α-trifluor-p-tolyl)-4-[(trifluormethyl)sulfinyl]pyrazol-3-karbonitril, je širokospektrálny insekticid.

Fipronil je relatívne nový pesticíd, ktorý bol vyvinutý v 80. rokoch 20. storočia a na trhu je až od roku 1993. Je vysoko toxický pre včely (LD50 5,9 ng / včelu) a podľa českých výskumov boli v roku 2002 hlavnou príčinou toxikózy. Narúša centrálny nervový systém (CNS) hmyzu tým, že blokuje priechod chloridových iónov špecifickými receptormi kyseliny gamaaminomaslová v nervovom systéme hmyzu.
Európska únia v rámci direktívy o autorizáciu pesticídov 91/414/EEC skúma možnosť zaradiť fipronil v na tzv. pozitívny zoznam látok, ktoré by mali členské štáty autorizovať. Pre tento proces bude kľúčové odporúčania expertov Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (Standing Committee on the Food Chain & Animal Health), ktoré je s napätím očakávané.

Európska komisia požiadala Úrad Európskej únie pre potravinovú bezpečnosť o odborné stanovisko v prípade tejto látky v auguste 2012. Nemecký podnik BASF má k dispozícii tri týždne, do 14. júna, aby sa vyjadril k zákazu používania tohto insekticídu.


Slovensko je krajinou včelárov.
Za zákaz používania pesticídov ale nehlasovalo...

Úrad eurokomisára pre zdravie a ochranu spotrebiteľov Tonia Borga oznámil, že Európska komisia sa po získaní stanoviska od Úradu rozhodla podrobiť insekticíd Fipronil na preskúmanie porote nezávislých odborníkov, k čomu by malo dôjsť v polovici júla.
Komisia 24. mája rozhodla o zákaze používania troch druhov pesticídov, takzvané neonikotinoídy, ktoré sú taktiež škodlivé pre včelstvo. Tento zákaz vstúpi do platnosti od 1. decembra 2013 a mal by trvať po obdobie dvoch rokov.


V rámci Európskej únie pôsobí 700-tisíc včelárov

Veľká väčšina z nich sa včelárstvu venuje ako svojmu koníčku. Ročne sa v Únii vyprodukuje 200-tisíc ton medu.
V tomto prípade môžeme hovoriť aj o včelárskych veľmociach. Ide o krajiny, ktoré majú najviac včelstiev v prepočte na obyvateľa. Okrem Čechov, Maďarov či Grékov sa medzi ne radia aj Slováci. Všetky tieto krajiny ale hlasovali proti zákazu.
Hlasovanie o pesticídoch zabíjajúcich včely bolo už druhé v poradí, keď sa členským štátom únie na stretnutí z 15. marca 2013 nepodarilo získať jasnú väčšinu 255 hlasov ani pre jeden z návrhov. Trinásť členských krajín vtedy hlasovalo za zákaz pesticídov, deväť krajín, vrátane Slovenska bolo proti a päť štátov sa zdržalo.

Úrad Európskej únie pre potravinovú bezpečnosť vydal rozhodnutie o zákaze používania insekticídu Fipronil, ktorý vyrába nemecká spoločnosť BASF. Ide o látku, ktorá podľa Úradu škodí včelám a ktorá sa používa aj na Slovensku.
Iba päť z 27 členských krajín EÚ používa Fipronil. Ide o Bulharsko, Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Španielsko. Čiastočne sa používa aj na území Belgicka, Holandska a Rumunska, avšak na iné plodiny ako v prípade prvých piatich štátov. Francúzsko zakázalo používanie Fipronilu ešte v roku 2005.
Európska komisia požiadala Úrad Európskej únie pre potravinovú bezpečnosť o odborné stanovisko v prípade tejto látky v auguste 2012. Nemecký podnik BASF má k dispozícii tri týždne, do 14. júna 2013, aby sa vyjadril k zákazu používania tohto insekticídu.
Úrad eurokomisára pre zdravie a ochranu spotrebiteľov Tonia Borga oznámil, že Európska komisia sa po získaní stanoviska od Úradu rozhodla podrobiť insekticíd Fipronil na preskúmanie porote nezávislých odborníkov, k čomu by malo dôjsť v polovici júla.
Komisia 24. mája 2013 rozhodla o zákaze používania troch druhov pesticídov, takzvané neonikotinoídy, ktoré sú taktiež škodlivé pre včelstvo. Tento zákaz vstúpi do platnosti od 1. decembra 2013 a mal by trvať po obdobie dvoch rokov.


Prečo sme boli proti?

To, prečo zástupca Slovenska v komisii hlasoval proti a na základe akého mandátu, sme sa pýtali rezortu pôdohospodárstva. Podľa hovorcu Petra Hajnalu, Slovensko hlasovalo proti návrhu, lebo bol nedostatočný, postihoval včelárov aj pestovateľov plodín.
"Komisia navrhovala také alternatívne prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú jedovatejšie a navyše, môžu spôsobiť, že škodcovia sa proti nim stanú rezistentní," poznamenal.
Podľa Hajnalu bol snahou kompromis, aby bolo ponechané určité prechodné obdobie. "Navyše, kompetentné autority nemali dostatok priestoru na to, aby sa potvrdilo, či neonikotinoidy sú, alebo nie sú naozaj škodlivé,“ tvrdí.

Dezorientované včely

Na neonikotinoidy, ako aj ďalšie pesticídy, sa vlani pozreli vo Veľkej Británii. Výskum University of Dundee upozornil, že látky majú na svedomí stratu mozgovej aktivity opeľovačov. Christopher Connolly ich účinky pre BBC prirovnal k epilepsii. Neuróny strácajú zo svojej aktivity a nedokážu komunikovať.
Včelár Tomáš Blaškovič každoročne účinky neonikotinoidov pozoruje na svojich včelstvách.
"Používajú sa ako moridlo na osivá, napríklad na repku olejnú. Látka prechádza celou rastlinou, včely zbierajú jej peľ, kŕmia ním plod. Po odkvitnutí na včelách pozorujem, že sú dezorientované, nachádzam ich pred úľmi, pretože nevedia trafiť. Správajú sa zvláštne," vysvetľuje.
Včelám sa znižuje imunita, sú náchylnejšie na choroby. Aj napriek tomu, že je ich v úli dostatok, výnos ich znášok je nízky.


Chránime včely dostatočne?

Slovensko podľa Čermákovej patrí ku krajinám, ktoré prípravky na ochranu rastlín s problémovými účinnými látkami zredukovali do najnižšej možnej miery už pri samotnej registrácii prípravkov.
To, či svoje včely chránime dostatočne, sa ale jednoznačne nedá povedať. "Vždy záleží na konkrétnom používateľovi pesticídu, či dodrží návod na použitie,“ okomentovala.
Aj preto sa včelári usilujú spolu s poľnohospodármi o vzájomnú komunikáciu. Prítomnosť látok si zvyknú overovať.
"Mal som dohodu s jedným poľnohospodárom pri Trnave. Mal veľkú výmeru repky, boli sme dohodnutí, že prisuniem včelstvá k týmto kultúram, aby boli opelené, a zároveň, aby som si zvýšil výnosy medu. Ale opýtal som sa, nech mi zistí, aké bolo použité osivo, čím bolo morené, aké postreky sa používali. Žiaľ, nakoniec som to musel odmietnuť," hovorí o skúsenosti Blaškovič.
Včelár hovorí o rozčarovaní. Podľa neho neonikotinoidy do prírody nepatria. Dlhodobo totiž ostávajú v rastline a pôde, nerozkladajú sa vplyvom dažďa ani slnka. Navyše nezasahujú len škodcov, ale všetok voľne žijúci hmyz. Rovnaký postoj zaujala aj Greenpeace. "Sme sklamaní z hlasovania Slovenska," povedala Szabová.

Kampane za a proti

Tému včely vs. pesticídy si široko všímali zahraničné médiá. Komentátor Guardianu Damina Carrington si hlavu lámal najmä nad Nemeckom, domovskou krajinou jedného z výrobcov pesticídov Bayer. Nemci najskôr hlasovali proti, potom za zákaz. Zároveň však navrhli, ak krajiny prídu s dôkazom, že vplyv látok na včely je zanedbateľný, môžu od zákazu upustiť.
Naopak jeden z hlavných radcov britského kabinetu Mark Walport bol proti zákazu sporných pesticídov.
"Tento plán je motivovaný pomerne nepochopiteľnou túžbou ochrániť včely v obkľúčení," napísal pre Financial Times. Podľa neho by išlo v prípade úplného zákazu o veľkú chybu, ktorá by mala bolestivý dopad na produkciu, farmárske komunity i konzumentov.
Britské médiá zároveň zverejnili list šéfa envirorezortu Owena Patersona, ktorý chemickej spoločnosti Syngenta napísal, že bol z navrhovaného zákazu "veľmi sklamaný" a Británia bude naďalej aktívne zákazu oponovať.
Petíciu za zákaz látok, ktoré majú negatívny dopad na hmyzie opeľovače, podpísalo v rámci kampane Avaaz viac ako 2,6 milióna ľudí.


Je toto obraz budúcnosti, pokiaľ by nám úplne vyhynuli včely?

Do provincie S'-čchuan prišla jar. Pláne, posiate jabloňami, obsypala bielym kvietím. Počuť šum trávy. A ľudské hlasy. Ku korunám ovocných stromov sa šplhajú rebríky. Na každom z nich robotník. Vyzerá, ako by čaroval. V ruke drží bambusovú paličku. Jej koniec, o ktorý má prichytené jemné páperie, najskôr ponorí do nádobky s peľom, potom sa ním letmo dotkne kvetu jablone. A je to. Kvet je opelený.
To, čo sa na prvý moment zdá smiešnym paradoxom, je v podhorských ovocných sadoch čínskej oblasti každoročným fenoménom. Včelám je tam chladno, čmeliaky pred rokmi vyhubili vysoké dávky pesticídov. A tak v jari nastúpi 40-tisícová posila robotníkov a štetcami opeľujú kvet po kvete.
Je toto obraz budúcnosti, pokiaľ by nám úplne vyhynuli včely?
"Ak uhynie posledná včela, ľuďom zostávajú štyri roky života," znie azda najznámejší výrok 20. storočia o včelách. Patrí Albertovi Einsteinovi. Včelár Tomáš Blaškovič ale hovorí, že takto katastroficky by scenár ľudstva nevidel. Podľa neho výrok nie je pravdivý. Priestor po včelách by sa totiž rýchlo zaplnil inými druhmi opeľovačov.
"K úplnej katastrofe by dôjsť nemuselo," tvrdí včelár Dušan Dedinský, "Zmenilo by sa prostredie. Do tejto lode sme už ale nastúpili. Dnes je rovnováha porušená, pretože prevládajú samoopelivé rastliny nad hmyzoopelivými."
Úryvok článku je zo servera Aktuálne.sk


Videli ste už úle na strechách domov?

Svet sa borí s problémom úhynu včiel. Ničia ich najmä pesticídy používané v poľnohospodástve. Včelstvám znižujú imunitu, podpisujú sa pod ich nedostatočnú výživu a dezorientáciu. Odborníci si preto kladú otázku, ako tento stav zvrátiť?
Včelárstvo objavujú už i veľkomestá.
Podľa ekológov Univerzity v Bristole môže odpoveď "bzučať" v mestách. Profesorka Jane Memmottová pre denník The Telegraph totiž poukázala na to, že včely majú v meste pestrejšiu potravu a nie sú vystavené postrekom tak, ako na vidieku.
Dnes si kolónie včelstiev bežne poletujú v mestách ako Chicago, New York, Londýn. Berlín sa chváli vlastným "Stadtbienenhonig", čiže medom mestských včiel.
Metropoly sa dokonca chvália nespočetnými kurzami pre mestských včelárov. Mestá ako napríklad Paríž si budujú včelárske komunity a chovu dávajú aj sociálny rozmer.
S včelami tam dokonca začali pracovať umelci a z úľov na strechách miest či v parkoch vytvorili živé, tvoriace inštalácie.
Včely v našich mestách
Slovenskí mestskí včelári zatiaľ na strechy nemieria, tradícia sa skôr viaže k prímestským lokalitám. Pripúšťajú, v meste môžu byť včely zdravšie. "Včely sú zdravšie tam, kde sa nepoužívajú pesticídy," stručne hodnotí včelár Tomáš Blaškovič. Mestá podľa neho môžu mať výhodu v parkovej výsadbe, ktorá je bohatá na rôznorodosť rastlín, ktoré kvitnú väčšinu roka.
"Na vidieku polia spravidla kvitnú niekoľko týždňov, potom príde pauza, kedy včelstvá nie sú schopné nájsť dosť nektáru v prírode. Toto môže byť pre včely stresujúce. V mestách to paradoxne nemusí tak byť," komentuje.
Včelár Miroslav Petrovič hovorí, aj v mestách však včely môžu naraziť na znečistené prostredie. "Či už sú to emisie z áut, alebo vykurovacie zariadenia," pripomína.
Ideál sú pestré lesy a lúky
Tienisté stránky má aj vidiek, a to pokiaľ sú včely odkázané na monokultúry. Navyše, nielen postreky na poliach sa odrážajú na ich zdraví. "Osivá, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve, sú často morené a to sa prenáša i do včiel," upozorňuje včelár Dušan Dedinský.
Slovensko je krajinou včelárov. Za zákaz pesticídov ale nehlasovalo.
Ako by potom malo vyzerať ideálne prostredie?

"Striedanie lúk a lesov. Takto včely žili od nepamäti. Je to pre ne akiste lepšie, než nejaké umelé podmienky. V tomto
smere by pomáhalo zakladanie biofariem," podotýka Petrovič.
Zdroj: The Guardian
Včely v obývačke? Vylúčené
Koho by ovládli obavy, že by im včely umiestnené na streche mohli znepríjemniť život, včelári majú vysvetlenie. Blaškovič pripomína, že i na vidieku sa chovajú v blízkosti domov na záhradách. Na obavy z útočiacich rojov nemusí byť dôvod. Včely útočia, keď si chránia svoje obydlie. Ďalej od úľov na to podľa včelára nemajú dôvod.
"Sú menej nebezpečné ako osy, čo je väčší problém mesta. Otravujú ľudí na terasách, balkónoch, všade, kde sú nejaké zvyšky potravín alebo sladkých nápojov, včely to ale nerobia."
Vyplašený úľ v obývačke nehrozí ani podľa Dedinského. Pripomína ale, aj chov má svoje pravidlá. Prvé znie, aby boli oddelené bariérou, druhé je vlastné napájadlo s vodou, tretia je ochrana pre včelára v podobe kvalitnej masky.
Petrovič si vie skôr predstaviť, že by sa včely napríklad na strechách chovali viac "koníčkovo", ako komerčne.
Pre zaujímavosť, včely na streche by mala mať nová budova Slovenského národného divadla.
Úhyny badáme aj u nás
Masívne úhyny opeľovačov v uplynulých rokoch bádajú napríklad Spojené štáty či Veľká Británia. Niektoré zdroje uvádzajú, že napríklad v USA vlani uhynulo až 30 percent kolónií.
Úbytok včiel však zaznamenali aj u nás. Dedinský hovorí, že v minulom roku sa nakopilo viacero problémov. "Ľudia mi telefonujú, prečo nemajú včielky v záhradách.
Momentálne sa vytvárajú aj skupinky mladých aj starých včelárov, na záhradkách si chovajú dve-tri rodinky, aby sa to znova posilnilo."
Včelári upozorňujú aj na to, že včelárstvu chýba program systematickej podpory. Včely si tak na seba musia zarobiť samy. Starostlivosť o jednu včeliu rodinu predstavuje náklady okolo 200 eur.



DDT

DDT sa vyrába kondenzáciou trichloracetaldehyd (Chloralhydrát) s chlórobenzén
DDT, plným názvom 1,1,1-trichlór-2,2-bis (4-chlórfenyl) etán, je aromatická halogensloučenina (organochlorid). Je jedným z najstarších a najznámejších insekticídov. V čistej forme je to bezfarebný alebo biely kryštalický prášok, veľmi slabé aromatické vône, veľmi zle rozpustný vo vode, dobre rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách, napríklad v tukoch.

História
DDT bol prvýkrát syntetizovaný už v roku 1874 rakúskym chemikom Othmarom Zeidler.

Othmar Zeidler ( 1859 [1] - 26. jún 1911 ) bol rakúsky chemik.
V roku 1874 Zeidler ako prvý syntetizoval dichlórdifenyltrichlóretán ktorý sa o 65 rokov neskôr stal známy ako insekticíd pod skratkou DDT. Pod vedením Adolfa von
Baeyer získal doktorský titul na univerzite v Štrasburgu.

Jeho insekticídne účinky však objavil až švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller v roku 1939.

Paul Hermann Müller
bol švajčiarsky chemik, ktorý sa zaoberal výskumom v oblasti agrochémie. V roku 1939 vyvinul insekticíd DDT, ktorý bol následne použitý k likvidácii prenášačov mnohých chorôb, najmä potom malárie. Roku 1948 za to dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

Od druhej svetovej vojny bol DDT používaný v masovom meradle. Slúžil ako prípravok na ničenie škodlivého hmyzu v poľnohospodárstve, ale predovšetkým k likvidácii komárovitého hmyzu v tropických krajinách.
Z histórie: DDT priviezla do Európy americká armáda. Väzni oslobodených koncentračných táborov vo svojich spomienkach uvádzajú, akým dobrodením bol tento púder, ktorý účinne a okamžite hubil všetok hmyz.

Rachel Carson
Rachel Louise Carsonová (
*27.mája 1907, Springdale, Pennsylvánia - 14.apríla 1964, Silver Spring, Maryland) bola americká zoologička a morská biologička. Patrí k významným osobnostiam 20. storočia a jej kniha " Silent Spring " (" Tichá jar "či" Mlčiaca jar") býva označovaná za podnet k zrodeniu environmentálneho hnutia v USA. Mala významný účinok na americkú politiku a spoločnosť, pretože spôsobila zmenu národnej pesticidovej politiky a viedla tiež k vytvoreniu federálnej vládnej agentúry pre ochranu životného prostredia US EPA.

Rachel Carson
Carsonová sa narodila 27.mája 1907 na malej rodinnej farme neďaleko Springdale v Pensylvánii. Mala nadanie na písanie a veľmi blízky vzťah k zvieratám a ochrane okolitej prírody. Pôvodne študovala na Pensylvánskej vysokej škole pre ženy (dnes Chatham university ) angličtinu, ale neskôr prestúpila na biológiu. Chcela už v roku 1928 prestúpiť na Johns Hopkins University, ale kvôli finančným problémom bola nútená zostať na Pennsylvania College for Women, ktorú dokončila v roku 1929. Po letnom kurze v Marine Biological Laboratory sa jej od jesene 1929 podarilo pokračovať v štúdiu biológie a genetiky na univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore, kde v roku 1932 získala titul magistra v odboru zoológie.
Okrem tejto univerzity študovala tiež na Marylandskej univerzite a niekoľko rokov pokračovala v štúdiu, najmä v Diera Woods v Massachusetts. Jej finančná situácia, ktorá nebola nikdy dobrá, sa ešte zhoršila v roku 1932, keď zomrel jej otec. Musela zanechať štúdium a všetok svoj čas venovala postaraniu sa o matku.

Kariéra a publikovanie
Prijala prácu na čiastočný úväzok u amerického výboru pre rybné hospodárstvo (United States Fish and Wildlife Service) ako vedecká spisovateľka, ktorá pracovala na textoch pre rozhlas a musela prekonať radikálny odpor zamestnať v tejto pozícii ženu. Porazila však ostatných uchádzačov a v roku 1936 sa stala len druhou ženou, ktorá bola výborom prijatá na plný úväzok pre túto profesionálnu pozíciu (ako bilogičku).
Pracovala na všetkom od kuchárskych kníh až po vedecké časopisy, ale bola známa trvaním na vysokých štandardoch svojho písania. Čoskoro sa jej článok dostáva do Atlantického mesačníka, kde bol na jej prekvapenie s potešením prijatý a publikovaný v roku 1937. V tom istom roku bola tiež nútená prevziať zodpovednosť za svoje dve netere, pretože vo svojich 40 rokoch predčasne zomrela jej staršia sestra.
V roku 1941 vydala svoju prvú knihu "Under the Sea Wind" (Pod morským vánkom), ktorá získala vynikajúce recenzie, ale nemala komerčný úspech. Kniha mala smolu, že bola vydaná len mesiac pred útokom Japonska na Pearl Harbor, ktorý vtiahol USA do 2. svetovej vojny.
Začala pracovať na druhej knihe, pre ktorú však nemohla nájsť vydavateľa, tak vyšla najskôr ako seriál v The New Yorker, než jej vydala Oxfordská univerzitnú tlačiareň pod názvom "More okolo nás". Stala sa bestsellerom a v rebríčku noviniek časopisu New Yorker sa udržala 86 týždňov, vyhrala národnú knižnú cenu a pomohla získať Carsonovej dva čestné doktoráty.

S úspechom sa dostavilo aj finančné zabezpečenie. Preto Carsonová v roku 1952 zanechala prácu a sústredila sa len na ďalšie písanie. Knihou "Okraj mora", ktorá vyšla v roku 1955, dokončila trilógiu venovanú mori. Tá sa stala ďalším bestsellerom, získala nové ocenenie, bola sfilmovaná a dostala dokonca Oskara v kategórii dokumentárnych filmov. Carsonová však bola zdesená strhujúcim štýlom, akým bol film natočený, a pokrivením faktov a od filmu sa dištancovala. V priebehu rokov 1956 a 1957 pracovala na mnohých projektoch, zahŕňajúcich články pre populárno-náučné časopisy a televízne scenáre.

Rodinná tragédia však udrela aj tretíkrát, jedna s neterou, o ktoré sa mala starať, vo veku 36 rokov zomiera a zanecháva po sebe päťročnú sirotu. Carsonová prijala zodpovednosť za dieťa, hoci sa musela starať aj o takmer deväťdesiatročnú matku. Prijala chlapca a kúpila nehnuteľnosť na vidieku, aby uspokojila narastajúce požiadavky na bývanie. Toto miesto sa neskôr stalo hlavným faktorom pri výbere ďalších tém Carsonovej.


Na foto je rozprašovanie insekticídu DDT v americkej mokradi (1958)

Tichá jar a DDT

V 40. rokoch je čoraz viac znepokojená zneužívaním novoobjavených pesticídov, obzvlášť DDT. Ako sama uvádza, čím viac sa o pesticídoch dozvedá, tým bola zdesenejšia. To vysvetľuje jej rozhodnutie začať hľadať niečo, čo sa nakoniec stalo jej najslávnejšou prácou, ktorou je kniha " Tichá jar ". Napísanie tejto knihy odštartoval list od správcu Massachusettskej vtáčej rezervácie, ktorá bola zničená postrekmi DDT. V liste žiadal Carsonovú o využití jej vplyvu na vládne inštitúcie, aby začali vyšetrovať použitie pesticídov. Tá sa nakoniec rozhodla, že by bolo účinnejšie vyzdvihnúť túto vec v obľúbenom časopise. Vydavatelia však zostali ľahostajní a tak sa projekt pre časopis stal nakoniec knihou.
V postavení medzinárodného vedca bola schopná spolupracovať s prominentnými biologmi, lekármi, patológmi a entomológmi. Kniha "Tichá jar" sa stala detailnou kronikou vzťahu medzi prílišným používaním pesticídov ako dieldrín, toxafén, heptachlór a DDT a masovými úhynmi divokých zvierat, ale nebolo to len suché vymenovávanie čísel a faktov. Jej písanie bolo tak lyrické a evokujúce, ako bolo presné. Čiastočne sa o to zaslúžilo aj to, že v čase písania knihy jej diagnostikovali rakovinu prsníka a "Tichá jar" bola jej posledným veľkým dielom.


Ešte predtým, než bola kniha v roku 1962 vydaná, vyvolala násilný odpor. Carsonová bola vystavená hrozbám súdov a výsmechu, vrátane obvinenia, že ako úzkostlivý vedec a hysterická žena v jednej osobe nie je kvalifikovaná písať takú knihu. Obrovský protiútok bol organizovaný takmer celým chemickým priemyslom, a bol dostatočne podporovaný poľnohospodárstvom. Chemické spoločnosti a iní kritici napadli ako knihu, tak autora: napadnúť údaje, ich výklad a dokonca Carsonovú bolo považované za vedecký kredit. Recenzia od ľudí, ktorí nemali finančný záujem na celej veci, však boli pozitívne, a kniha sa stala predajným hitom v USA i zámorí.
Carsonová dostávala stovky pozvánok k prednášaniu o tejto problematike, ale nebola schopná väčšinu z nich prijať. Jej dlhý boj s rakovinou ju stál príliš síl, ktoré jej chýbali v jej boji proti používaniu pesticídov. Aj keď jej kniha nebola schopná zastaviť výrobu pesticídov, rozhodne aspoň zvýšila záujem verejnosti o problémy spôsobené chemickým priemyslom a o ochranu životného prostredia.

Zmeny v legislatíve
Použitie pesticídov sa stalo hlavnou verejnou záležitosťou, čo pomohlo v apríli 1963 vystúpiť Carsonovej v špeciálnom programe televízie CBS, kde sa zúčastnila diskusie s hovorcom chemickej spoločnosti. Aj keď bola v tom čase vážne chorá, jej prístup zdravého rozumu bol presvedčivý. Neskôr v tom istom roku bola zvolená do Americkej akadémie umení a vied a dostala mnoho ocenení, vrátane Audobonovej medaily a medaily americkej geografickej spoločnosti.

Carsonová dostala najvyššie civilné ocenenie, prezidentskú medailu od pána prezidenta Johna F. Kennedyho v Bielom dome na ceremoniáli v 1962.
FDA medical officer Frances Kelsey receives the President's Distinguished Federal Civilian Service Award from President John F. Kennedy at a White House ceremony in 1962


Ďaleko väčší význam pre ňu ale mala odozva americkej vlády, ktorá si objednala úplný prehľad politiky pesticídov. V jednom zo svojich posledných verejných vystúpení svedčila Carsonová pred senátnym vyšetrovacím výborom. Zákaz DDT v roku 1972 v USA bol nepriamym výsledkom práce Carsonovej. Jej kniha "Tichá jar" zostala dôležitou živou klasikou až do dnešných dní.
14. apríla 1964 podľahla Rachel Carsonová vo veku 56 rokov rakovine. V roku 1980 jej bola posmrtne udelená prezidentská medaila slobody (Presidential Medal of Freedom), najvyššie civilné ocenenie v USA.
Veľkým zadosťučinením pre dedičstvo Rachel Carsonovú bolo 23. mája 2001 podpísanie dohovoru o eliminácii najnebezpečnejších perzistentných organických látok (POPs) vrátane pesticídov, na ktorých riziká spisovateľka upozornila v Štokholme.



 

Dielo
1941 - Pod morským vánkom (Under the Sea Wind)
1951 - More okolo nás (The Sea Around Us)
1955 - Okraj mora (The Edge of the Sea)
1962 - Tiché jar (Silent Spring),
1965 - Zmysel zázraku (The Sense of Wonder)
Rozprašovanie insekticídu DDT v americkom mokrade (1958)
http://cs.wikipedia.org/wiki/Rachel_Carsonová

Regulácia
Výroba a používanie DDT je dnes zakázaná vo väčšine krajín sveta, ale v rade afrických a ázijských krajín sa DDT stále používa. Dôvodom je zníženie výskytu malárie, ku ktorému preukázateľne dochádza vďaka účinkom DDT na komáre rodu Anopheles, ktorí maláriu prenášajú. Prebieha však spor medzi zástancami a odporcami DDT o to, či je nasadenie DDT najvhodnejšou formou boja s maláriou Existujú totiž alternatívne metódy ochrany pred maláriou a rad krajín malárii potlačila, hoci DDT nepoužíva.
Výroba a používanie DDT celosvetovo reguluje Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach, ktorá bola podpísaná 23. mája 2001 vo švédskom Štokholme pod patronátom UNEP a je právne záväznou medzinárodnou dohodou, ktorej cieľom je eliminácia vybraných perzistentných organických látok.
Z histórie: Ešte v 60. rokoch 20. storočia sa používalo DDT aj u nás, napr. aj proti všiam, a dalo sa bežne zakúpiť v drogérii. Osobne som posypávala zemiaky proti madelinkám zemiakovým.  Robila som to v rukavciciach, no keď zafúkal vietor, veruže to bolo problematické, dávala som si ručník cez ústa, aby som sa toho nenadýchala. Zemiaky, ktoré sme mali v záhradke sme neposýpali, z nich sme mandelinky zbierali do pohárov s vodou.

 

Toxicita DDT
DDT je toxický. U laboratórnych myší bola zistená letálna dávka LD50 pri podaní v potrave 135 mg / kg, u potkanov 87 mg / kg, u človeka potom 1500 mg / kg, aj keď boli publikované aj oveľa nižšie hodnoty. Do organizmu môže preniknúť aj pokožkou; LD50 u potkanov je v tomto prípade 1900 mg/kg. Pre vodné živočíchy je DDT cez jeho mizivú rozpustnosť vo vode silne jedovaté. letálne koncentrácie LC50 kolíše podľa druhu rýb v rozmedzí od 8 do 100 mg/l pri pôsobení po dobu 96 hodín.
Pre usmrtenie hmyzu stačia nepatrné dávky. U muchy domácej (Musca domestica) je uvádzaná hodnota LD50 pri 24 hodinovej expozícii približne 0,033 mikrogramov na jedného jedinca.

Vplyv DDT na hormonálny systém
Použitie DDT v americkej armáde počas 2. svetovej vojny k ochrane proti malárii
V roku 2000 bola zverejnená štúdie dokazujúce, že rozpadový produkt DDT pôsobí ako endokrinný disruptor narušujúce funkciu androgénov. U laboratórnych potkanov preukázal inhibíciu väzby hormónov na tzv androgénny receptor. V roku 2005 časopis Environmental Health Perspectives informoval o zvýšení výskytu tzv.intersexuálnych žiab v dôsledku používania DDT. V roku 2006 priniesol Journal of andrológov štúdiu o znížení pohyblivosti spermií a zvýšenie výskytu defektných spermií u mužov v závislosti na hladine metabolitov DDT v krvi.
Podľa amerického výskumu vystavenia DDT počas puberty zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka približne päťnásobne, čo je pripisované jeho schopnosti narušovať hormonálny systém.
Hygienickými normami sú kladená veľmi prísne kritériá na obsah DDT v potravinách. Napríklad v EÚ je stanovený prípustný limit DDT v pitnej vode 0,1 mg / l, zatiaľ čo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) požaduje 1 g / l USA sú tolerantnejší, limit je tam stanovený na 50 g / l.

Zamorenie v Česku a na Slovensku
Zamorený DDT je bývalý sklad pesticídov v Lubech u Klatov, ktoré preniká aj do povrchovej vody na východnej strane skladu. Obyvateľom tejto lokality sa neodporúča, aby pili vodu z miestnych studní, a to na základe štúdie rizík, ktorú zaplatil Plzenský kraj. Náklady na odstránenie zamorenia sa odhadujú na 30 miliónov korún.

Ohrozením pre populáciu orla skalného je zamorenie prostredia chemickými prostriedkami na ochranu rastlín vyprodukovaných na báze DDT (chlórovaných uhľovodíkov) a iných toxických organických zlúčenín a ťažkých kovov. Je známy negatívny vplyv dokonca neveľkého množstva insekticídov na orly skalné. Prítomnosť chemických zlúčením na lokalitách s výskytom orlov skalných má v súčasnosti skôr lokálny charakter, napriek tomu je stále vážny.




 






Odkazy
http://www.rachelcarson.org
http://en.wikipedia.org/wiki/DDT
  http://yds62.com/recapturing-1962
http://en.wikipedia.org/wiki/Pesticide
http://cs.wikipedia.org/wiki/DDT
 http://joannabarnum.com/tag/calendar
http://en.wikipedia.org/wiki/Silent_Spring
http://cs.wikipedia.org/wiki/Marc_St._Gil
http://ruahdms.weebly.com/1/previous/2.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Silent_Spring
http://en.wikipedia.org/wiki/The_Sea_Around_Us
http://en.wikipedia.org/wiki/Under_the_Sea_Wind
http://cs.wikipedia.org/wiki/Rachel_Carsonová
   http://capecodwave.com/rachel-carson-statue-dedicated
http://en.wikipedia.org/wiki/Presidential_Medal_of_Freedom
 http://capecodwave.com/the-story-of-the-rachel-carson-statue
http://en.wikipedia.org/wiki/United_States_Fish_and_Wildlife_Service
http://www.environmentandsociety.org/exhibitions/silent-spring/power-book
http://yds62.com/recapturing-1962/1962-rachel-carson-author-of-silent-spring
http://en.wikipedia.org/wiki/United_States_Environmental_Protection_Agency
http://ohiocitizen.org/today-is-the-birthday-of-rachel-carson-the-mother-of-environmentalism
Publikácia Euregiónu Tatry v PDF TU! a aj tu http://hornechlebany.unas.cz/publikaciatatry.pdf
http://aktualne.atlas.sk/do-skolky-do-lesa-ked-deti-namiesto-ucitela-vedie-priroda/slovensko/skolstvo
http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=co-by-bolo-keby-vyhynuli-vcely-zabudnite-na-med-i-paradajky
http://aktualne.atlas.sk/ule-na-strechach-ci-v-parkoch-vcely-mozu-zachranit-aj-ludia-v-mestach/slovensko/spolocnost

http://aktualne.atlas.sk/slovensko-je-krajinou-vcelarov-za-zakaz-pouzivania-pesticidov-ale-nehlasovalo/slovensko/spolocnost
2.6.2013 http://aktualne.atlas.sk/ule-na-strechach-ci-v-parkoch-vcely-mozu-zachranit-aj-ludia-v-mestach/slovensko/spolocnost

http://aktualne.atlas.sk/staty-eu-sa-na-zakaze-pesticidov-nedohodli-komisia-vsak-chce-vcely-chranit/ekonomika/ekonomika-v-eu
 http://www.lulu.com/shop/joanna-barnum/science-2012-portraits-of-notable-biologists-illustrated-by-joanna-barnum/calendar/product-18657627.html


Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]