Je mesiac február roku Pána 2015 a čas
fašiangov. Práve mi zakvitla bromélia o ktorú sa
síce celkom málo starám, no ona mi každoročne
robí radosť a kvitne raz v lete a raz v zimnom
čase a má 4-6 kvetov pri jednom kvitnutí. Tento
rok je zima viac bez snehu, no práve vo februári
trochu snehu napadalo, čo potešilo hlavne deti.
Takto rastie vonku na spílenom strome aj v
našich podmienkach, no na zimu ju treba zo
stromu vybrať a dať do črepníka.
Konečne aj zasnežilo...
Fašiangové fánky s kvitnúcou Broméliou (Billbergia
zebrina) vo februári roku Pána 2015
FAŠIANGY
Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína 7.januára,
deň po Troch kráľoch a končí sa Popolcovou alebo
tzv. škaredou stredou, v tomto roku 18.
februára. (V roku 2016 pripadnú na desiateho
februára.)
Ako iste viete, fašiangové obdobie trvá rôzne
dlhý čas, pretože je vyhradené začiatkom pôstu
pred Veľkou nocou a toto obdobie je zase
naviazané na prvý spln po jarnej rovnodennosti.
Práve kvôli tomuto nerovnako dlhému obdobiu
trvania pranostiky s ním spájané môžme dnes brať
už iba ako dedičstvo našich predkov. Pripomeňme
si staré známe: pranostika "o jedení
fašiangových šišiek na blate" hovorí, že
"veľkonočné vajcia budeme jesť pri peci". "Ak sú
fašiangy slnečné, Veľká noc bude za pecou".
"Krátke fašiangy predpovedali dlhú zimu". Tento
rok (2015) je Popolcová streda 18.II., čo je
skoro, a tak by sa podľa starej pranostiky zimné
počasie mohlo u nás ešte objaviť. Takže, rôzna
dĺžka trvania fašiangového obdobia a pôstu má
menlivý dátum Veľkej noci. Tá môže byť po jarnej
rovnodennosti, koncom marca, keď je chladné
počasie ešte časté alebo naopak, môže byť až
koncom apríla, keď už je možné teplejšie
počasie.
Milý gazda smútok zažeň,
naplň košík, aj náš ražeň,
požehná ťa Pán Boh milý,
dá ti zdravia, šťastia, sily,
lebo to je stará vec,
že najväčšiu škodu máva
iba skúpy lakomec.
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
Fašiangy boli časom priadok, zabíjačiek a
svadieb
Prečítali ste si a možno pritom aj zanôtili
starú známu slovenskú ľudovú fašiangovú
vinšovačku? Slovo fašiang pochádza z nemeckého
slova vast-schane, vo voľnom preklade znamená
posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že
po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou,
ktorý sa v minulosti bral seriózne a vážne.
Práve preto mali byť posledné fašiangové dni,
"ostatky", dňami bujarej zábavy. Ako iste viete,
tak z veľkomoravského obdobia je nám známy názov
"mjasopust", ktorý sa zachovali v Česku, kde sa
koná "Masopust" (O masopuste
TU!.)
Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho
priestoru, najmä z nášho, ešte v predkresťanskom
kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na
privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi.
Masky však v tej dobe mali inú funkciu. Súvisia
totiž s dávnym kultom praslovanských predkov.
"Znázorňovali duchov predkov a slúžili aj na
odstrašenie duchov mŕtvych. Fašiangové masky
najmä zvieracie vyzerali a boli strašidelné,
obzvlášť masky smrtky. Čím bola maska
strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia
verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a
nebudú ich obťažovať ani prenasledovať. No
pôvodná funkcia s vývojom a symbolikou masiek
nie je celkom známa a ani objasnená dodnes
a zrejme mala rôzne pôvodné významy a účely.
Naši starí a prastarí rodičia počas Fašiangov
parodovali svadby, súdy či pohreby, na krátku
chvíľu tak obrátili sociálne pravidlá
spoločenstva naruby, bolo to tzv. rituálne
zrušenie spoločensky zriadeného poriadku. V
minulosti sa u nás v obci (i na celom Slovensku)
konali obchôdzky maskovaných postáv do príbytkov
občín, spoluobyvateľov. Ľudia zároveň vykonávali
magické úkony k zabezpečeniu úrody. V mojej
rodnej dedine sa napríklad dievčatám rozpletali
vrkoče a ťahali ich mládenci v maskách za dlhé
vlasy, vraj, aby poriadne rástol ľan i konope na
poliach a bola tak bohatá úroda. Pritom bolo aj
plno smiechu, keďže mládenci nemali zručnosť s
rozpletaním vlasov... a pritom nejedna dievčina
schytala aj bozk... musím sa aj dnes zasmiať,
keď mi ako dievčaťu starší mládenec (bratov
kamarát) Milan Železník rozplietol vrkoče a
šteklil ma, aby som sa smiala a bola veselá...
V každej časti Slovenska sú zaužívané iné zvyky
a tradície. V jednom sú však rovnaké, dobrá
zábava a výborné jedlo nesmú chýbať ani na
jednom stole. Podstatou dnešných fašiangových
osláv je tancovanie, maškarné odevy a rôzne
sprievody. Pre fašiangy je typická paródia na
formálne zavedené vzťahy v každodennom obyčajnom
živote a bujará veselosť. Obvykle počas
Fašiangového času ženy a dievky v rozpore s
tradičným životným štýlom robili roztopašné
zábavky, na ktorých nechýbal ani dostatok
alkoholu, divoké tance, vyskakovanie alebo i
sánkovanie, keď bol sneh, čo boli pokusy o mágiu
a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a
plodnosti. Fašiangy boli a aj sú nemysliteľné bez
masiek. Voľakedy fašiangoví vinšovníci u nás
obchádzali s maskami po dedine v podobe
medveďa, vlka, capa, líšky, kozy, tura s
riadnymi parohmi, koňačo symbolizovalo
mužskú silu. (Ešte aj dnes sa musím zasmiať,
ako môj brat s kamarátom robil koňa a po akcii,
keď prišiel domov zahlásil, že sa v tej maske
nadrel ako ozajstný kôň). Ďalšie masky boli:
Kominár, Žobrák, Handrár, Drotár, Cigánka, Stará
žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať
- parodovali erotické vízie v správaní sa
svadobného páru, ale aj maska Slameníka
(ten predstavoval plodnosť) a smrť. Čím
bola maska Smrti strašidelnejšia, tým mala
väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí
duchovia sa vyplašia a nebudú ich prenasledovať
a obťažovať. Všetci čo boli v maskách
predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa,
čo malo vyjadriť obnovu prebúdzania sa prírody k
životu po zime.
Muži v maskách nosili aj typické rekvizity, ako
napríklad ražeň na napichovanie slaniny, bakuľu,
či valašku, ale aj tanečné rekvizity, ozembuchy,
zvonce a hrkálky, rapkáče. V prvej polovici
minulého storočia k maskám pribudol aj vojak so
šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné
potravinové podarúnky pre masky ako napríklad:
slaninu, klobásky, verený podbradok, údené
mäso a do košíka dávali vajcia, šišky, fánky,
chlieb, varené zemiaky. Muži prezlečení v
maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za
ktorú sa dožadovali odmeny, ale tancovali aj
tance „na konope“ či „na ľan“, ku tomu
parodovali svadobčanov, vysmievali sa z
lenivosti, hlúposti, pýchy, vydajachtivosti
dievok, zo spanštenosti dedinčanov, ktorým,
vraj, slama trčí z topánok a dokonca keď našli
starú dievku v dome, tak jej priviazali na nohu
kus dreva, čo vyvolalo veľký smiech účastníkov a
stará dievka to musela pretrpieť (bola som pri
jednom takom akte a bolo mi tej staršej dievky
aj ľúto, ako ju vyposmeškovali, no ona sa
nehnevala, naopak, povedala im, že by radšej
išla do pekla s čertom, akoby sa mala vydať za
kadejakého dedinského nevychovanca či opilca).
Zamaskovaní strašili aj nás, malé deti, naháňali
po dvore či po dome dievky, štípali ženy na
lícach a kde zasiahli a tancovali s nimi. Tieto
hry účinkujúcich masiek boli vždy popretkávané
humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov
dediny. Ich úlohou bolo pobaviť všetkých
dedinčanov, ku ktorým prišli. A veruže sa im to
aj darilo, bolo veselo, čo si z čias dievčaťa
pamätám.
Fašiangové obchôdzky v mojej rodnej dedine
vrcholili v starších časoch na spoločnej
veselici v dome, kde sa práve konali priadky,
tam z prinesených poživatín dievčatá pripravili
pohostenie pre všetkých účinkujúcich. Potom v
strede dediny, kde bola požiarna zbrojnica a
neďaleko nej obchod Tvrdíka, a neskôr v miestnej
krčme, či kultúrnom dome, kde sa z naturálií
zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina
spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa
pochovávala basa. Do tejto bujarej zábavy boli
zapojení hlavne herci dedinského amatérskeho
divadla a veľkým srandistom bol "Gašpar
Kostolný" a nahrával mu do nôty "Marcel Krčmárik".
Na tomto obrade nechýbali účinkujúci prezlečení
za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a
okolo nej babky - plačky. Priebeh pochovávania
basy sa koná nasledovne: začne sa oznámením o
ochorení, pokračuje vyšetrovanie lekárom,
následne odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti,
pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie
testamentu. Hovorené slovo nebolo a ani nie je
predpísané, ako a čo sa má hovoriť, účinkujúci
si texty vytvárali sami, zväčša však
improvizovali, čo malo za následok bujarú
veselosť zúčastnených. Samotný akt pochovania
basy symbolizoval stíchnutie všetkých hudobných
nástrojov, koniec virvaru zábavy, nastáva
obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť do seba a
ísť k rozjímaniu o pravých hodnotách života na
zemi a hlavne o večnom živote. Takže
vyvrcholením fašiangov bolo a aj je pochovávanie
basy, jej veselý pohreb znamenal koniec
bujarosti a začiatok pôstu, ktorým sa ľudia
začali pripravovať na udalosť zmŕtvychvstania
Ježiša Krista.
Slávenie "Popolcovej stredy" bolo zavedené v
7. storočí, tento deň sa stal dňom pokánia a
pôstu a mal pomôcť človeku nájsť cestu k
duchovným hodnotám. Veriaci si na prijatie
sviatosti v tento deň v zmysle prvokresťanskej
tradície obliekali kajúci odev a posýpali sa
popolom. Odev bol ladený do smútočných
farieb, u nás sa obliekali muži aj ženy, do
čiernych alebo tmavo šedých šiat a ženy mali na
hlavách čierne ručníky. Zvyk posýpať sa popolom
pretrval síce dodnes, ale už iba symbolicky,
kňaz urobí popolom znamenie kríža na čelá
veriacich.
Fašiangy v mestách mali inú podobu, vychádzala z
tradícií mestských stredovekých, renesančných
slávností, ktoré mali korene v starorímskych
slávnostiach západného karnevalového typu.
Robili ich remeselnícke cechy, konali sa tu
zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli
tovariši. Väčšinou sa konali v dome majstra,
pretože tam sa vítali noví tovariši, ktorým bolo
poskytnuté aj ubytovanie. V tomto období sa z
učňov stali tovariši, no predtým museli uspieť v
rôznych skúškach svojho odboru. Jednotlivé cechy
konali sprievody po meste a snažili sa o čo
najväčšiu atraktivitu. Napríklad kováči hádzali
podkovy na železnú tyč, mlynári sa snažili behať
na drevených chodúľoch, debnári zas točili nad
svojimi hlavami obruče ako cirkusanti a
podobne. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci.
Takéto remeselnícke fašiangové zvyky, bohužiaľ,
zanikli ešte pred 1. svetovou vojnou. Pamätali
si ich starí ľudia z dediny a tí o nich
rozprávali pri driapaní peria. Chodili do mesta
občas na tieto fašiangové slávnosti, lebo tam
bolo k dostaniu zakúpenie hrncov, hlinených
mliečnikov, drevených varešiek, lopárov, rôznych
kuchynských pomôcok z dreva a iných potrebných
vecí do domácnosti a to všetko sa v tomto
fašiangovom čase dalo dojednať za výhodnejšie
ceny.
"MASLENICA"
Obdobie Fašiangov poznali aj východní Slovania,
u ktorých sa slávili v podobe "Maslenice". Už
samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté
na kalorické jedlá, pretože pred pôstom bolo
treba poriadne sa nasýtiť. Dopisovala som si s
viacerými Ruskyňami a tie mi písali o ich
sviatkoch, ktoré sa v čase komunistov často už
nekonali, no doma na dedine ich dodržiavali aj
tak, vďaka starým rodičom. Písali mi o Maslenici
tak z dnešného Ruska, ako aj z Ukrajiny,
Azerbajdžánu, Kazachstanu, Estónska, Litvy,
Lotyšska a ďalekého Sachalinu. S malými
odchýlkami to malo spoločný základ, keďže tí, s
ktorými som si dopisovala, boli pravoslávni
kresťania. Maslenica sa oslavuje v týždni
predchádzajúcom pôstu. Každý deň Maslenice bol
venovaný osobitným rituálom.
PONDELOK
Pondelok Maslenice bol vítaný. V tento deň ľudia
robil zo slamy postavu oblečenú v starom ženskom
oblečení a za spoločného spevu bola odnesená na
sane a vozili ju tak po obci a aj poza obec.
Potom ju vyviezli na zasnežený svah a malo sa za
to, že ten, kto sa s ňou zvezie z kopca viac ako
raz, bolo pravdepodobné, že bude mať na poli v
lete vysoký ľan.
UTOROK
Od utorka sa v celej dedine začali najrôznejšie
aktivity: jazda na saniach, ľudové slávnosti,
cestovanie hercov do dedín, kde robili bábkové
predstavenia, cirkusové vystúpenia.
Všade bolo plno ľudí v karnevalových kostýmoch a
maskách zvierat, v ktorých navštívili domovy
svojich susedov a priateľov, kde predvádzali
improvizované koncerty s garmoškami,
balalajkami, bubnami.
Skúška zdatnosti
Ruská trojka...
Vo väčšej dedine, či v meste išla ruská trojka s
tromi koňmi, ktoré ťahali sane. Niekde bavili
dedinčanov cvičenými medveďmi a kaskadérskymi
kúskami odvážlivcov a "ľadových medveďov".
Sprievod v meste
Dievky a dievčence si pred zrkadlom maľovali do
červena líca a ženy sa venovali pečeniu
palaciniek.
STREDA
Streda otvorila sviatky v domoch s blinami
(ruské palacinky) a ďalších pokrmov. Každá
domácnosť mala svoje menu s chutným jedlom,
zapečenými palacinkami a varilo sa domáce pivo.
Tradičný osviežujúci nápoj bol robený z vody,
medu a korenín, ku tomu orechové kolieska,
medovníčky a napokon všetko zapíjali čajom zo
samovaru.
ŠTVRTOK
Vo štvrtok bolo najhorúcejšie, konal sa boj,
ktorým si pripomínajú ruskú vojenskú históriu,
keď vojaci údajne bojovalI proti každému, kto
ohrozoval ich domácu slovanskú kultúru a
tradície otcov, štvrtok bol hlavným sviatkom
dobrej zábavy, zépasenia chlapov a mládencov, to
bolo cieľom tohto dňa.
Maslenica bola doba vzájomných návštev rodín,
ktoré sa v tomto čase stretávali a srdečne sa
spolu nielen porozprávali, ale hlavne spoločne
zabavili, pojedli a popili za jednym stolom.
PIATOK
V piatok bol deň matiek hospodyniek. V tento
deň, synovia museli pripraviť matke všetko
potrebné pre tvorbu bliny - palaciniek: panvice,
čajníky a otcovia priniesli za vrece pohánky a
ku tomu maslo.
SOBOTA
Sobotný deň bol venovaný návštevám
príbuzných a mladým ženám.
NEDEĽA
Nedeľa bola pomenovaná "odpustenie". V tento deň
si ľudia prosili navzájom o odpustenie za všetky
krivdy a ťažkosti, problémy, ktoré nevedomo
spáchali.
Na posledný deň Maslenice príde rozlúčka s
Maslenicou - slávnostné spaľovanie slamenej
oblečenej postavy Zimy - "Pani Maslenica" alebo
Kostroma. Ľudia hádzali zvyšky palaciniek a
jedlo na obrovský oheň, čím osvetľovali duchovne
svoje deti, že všetko výživné jedlo zmizlo v
ohni, aby ich tak pripravili na pôst. Popol bol
pochovaný v snehu, aby "oplodnil úrodu".
Maslenica sa skončila v prvý pôstny deň -
pondelok, čo sa považovalo za deň očisty od
hriechu a začiatok zákazu jedenia mastných
potravín. V pondelok ľudia zvyčajne prali všetko
prádlo vo vani; umývali riady, nastalo
upratovanie od mastnoty a zvyškov zakázaných
potravín.
Cтихи Р. А. Менделевича, подводившие итоги
московской «широкой» Масленицы:
Воскресенье. День «прощеный».
Эпилог. Последний тост.
На пороге строгий, сонный
Уж стоит Великий пост…
Затихает шум веселья,
Истреблен блинов запас,
В перспективе – боль похмелья,
Редька, хрен, капуста, квас!
Predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo,
ale počas fašiangov bolo dovolené prejedenie.
Našimi tradičnými jedlami boli a sú fánky,
šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové
špeciality.
Fašiangy sa do istej miery zachovali na
Slovensku dodnes. Dnes sa prezliekajú muži za
ženy a naopak a v maskách sa už zvýrazňuje
výzor, charakter alebo zlozvyk opačného
pohlavia, takže to už je len niečo v podobe
"posmeškov." A majú inú podobu v mestách a na
dedinách. "V mestách majú napríklad podobu
maškarných plesov, obyčajných bálov a mestských
zábav. No v niektorých obciach je to jediná
folklórna tradícia, ktorá sa v priebehu roka
realizuje. U nás v obci sa už ani to nekoná!
Súčasné fašiangy sa stali zväčša spoločenskou
zábavou a prapôvodná rituálno-magická funkcia,
ktorá mala zabezpečiť úrodu, sa už celkom
vytratila a s ňou aj úcta k pravým hodnotám
našich predkov. To si myslím!
Fašiangy v Horných Chlebanoch
Pochytila ma akási nostalgia, či čo, jednoducho
spomínam na to, čo bolo a je už azda v
nenávratne.
Fašiangové slávnosti sú stále živé v oblasti
hornej Nitry, Kysúc, Tatier, no v Topoľčianskom
okrese akoby sa už ľudia nevedeli ľudovo baviť
alebo na pôvodné mestské Fašiangy svojich
predkov už takmer zabudli. Najmä mladšia
generácia už pomaly, ale isto
nebude vedieť o čom boli tieto oslavy v
minulosti. Verejné Fašiangové obchádzky po
centre mesta sa nekonajú
a mohli by byť spojené so sprievodným programom,
ľudovou tvorivosťou aj starými remeslami. To
isté platí aj o obci Horné Chlebany, v ktorej
žijem. Môžem dnes iba spomínať a spísať to, čo
sa konalo za starostovania pána Ing. Jána Mašíra.
Príchod s nesením basy do sály kultúrneho domu....
Pán starosta Ján Mašír ako kostolník pri
pochovávaní basy...
O obnovenie fašiangového pochovávania basy v
roku 2009 sa postaral práve vtedy úradujúci pán
starosta obce ing.Ján Mašír, ktorý celú akciu
prichystal s ľuďmi, ktorí boli ochotní zapojiť
sa do pobavenia spoluobčanov. Pochovávanie basy u nás
začalo nanovo v roku 2007, kedy na pozvanie pána
starostu prišla skupina ČK z Hrušovian a Preselian a predviedli pochovávanie basy podľa
zvykov u nich, aké mali.
O rok neskôr sa o
zapožičanie a iné prípravy postaral pán
starosta. Zapožičali basu z obce Prašice,
oblečenie požičali v susednej obci Rajčany a
dostali aj od pána dekana farnosti Krušovce.
Následne pán starosta pripravil nákres basy,
oblečenie smrťky nakreslila dcéra pána starostu,
Júlia, ušila pani Šmotláková, a mendíkov.
Na basu dal materiál pán
Jozef Paulen a spolu s pánom starostom to po
večeroch robili. Hmatník na basu vyrobil p.
Modory v obci Bošany, vybrúsenie a konečný náter
basy urobil samotný pán starosta a svietniky
znovu vyrobili s pánom Paulenom u neho doma.
Zástavy boli navrhnuté a vyrobené pre dané
podujatie v Chlebanoch.
Texty k aktu pochovávania basy pripravil pán Peterko Boris, ktorý pri samotnom akte akcie
robil kňaza, kostolníka mu robil pán starosta,
smrť predstavovala manželka pána starostu,
Irenka, basu na poslednej ceste niesol Jaroslav
Ducký a manželka pána Jozefa Paulena robila
cigánku - plačku, pritom čo jej manžel robil
vyberača príspevkov do zvončeka. Samozrejme, že
nechýbala ani tombola a "živá hudba", ktorá
podujatie povzniesla na inú úroveň. Peterko
Boris si s kapelou aj zahral na svojom obľúbenom
hudobnom nástroji.
Podujatie nebolo o zárobku, ale o zábave a
pripomenutí si tradície našich predkov podľa
nášho cítenia, povedal pán inžinier Ján Mašír.
Uvedené sa dalo
vtedy robiť za podmienky, že už mali v kultúrnom
dome vlastné ozvučenie, predtým to nebolo možné
pripraviť.
K uvedenému ešte musím dodať, že vďaka pánu
starostovi bolo veľké množstvo rôznych aktivít v
obci už či pri budovaní alebo na poli kultúrneho
vyžitia občanov, čo je nepopierateľným faktom.
Tak napríklad aspoň malá troška do spomienok
tvorby a zachovania kultúrneho dedičstva Horných
Chlebian. Vďaka prvej publikácii o našej obci,
ktorú som napísala sa podarilo za starostovania
pána J.Mašíra vydať ďalšie tri publikácie o
obci. Obec Horné Chlebany má 10 pohľadníc
svojich, dve sú súčasť ocenenia najkrajšia obec
- druhé a tretie miesto (najmä mojou zásluhou),
boli vydané kalendáre, skladačka pri
príležitosti vysviacky kaplnky v Hlbočine,
oprava hlavného kríža na cintoríne, piety, sv.
J. Nepomuckého, sv. Floriána, vlajky,
Spomienkové vázy a poháre s erbom a výročím
obce, pamätná tabuľa pamätihodností obce, Tabuľa
o výročí obce, dve tabule o realizácii projektov
financovaných z EU, Oprava kaplnky a
priestorov okolo nej vrátane zlátenia tabule nad
vchodom. Tieto práce budú trvalo reprezentovať
mravčiu prácu pána starostu Ing.J.Mašíra.
Väčšina prác bola realizovaná z najrôznejších
zdrojov a občania a obec boli zaťažené len
povinným spolufinancovaním. Konali sa pravidelné
vystupovania speváckych súborov z okresu
Topoľčany, ďalej to boli vystúpenia Jadranky,
Nitran-u, Nadličanky, Sebedražskej kapely,
kúzelníka, ochotníckeho divadla z Preselian,
vystúpenie cirkusu, výstavka ručných prác,
usporadúvanie plesov, údržba verejných
priestranstiev s osadením informačných tabúľ,
usporadúvanie spoločných poznávacích zájazdov,
MDD, Mikuláš, karnevaly pre deti, Mesiac úcty k
starším, Deň matiek, Nabíjanie kapusty,
Gazdovské Hody a mohla by som pokračovať vo
vymenúvaní činností, ktorých hlavným hnacím
motorom bol práve pán starosta. Konštatovanie,
že v regióne BEBRAVA sme boli najaktívnejšou
obcou s kultúrnym životom je takisto nesporným
faktom!!!
No na Slovensku iba po slovensky, kto prečnieva
a je schopný, ODŤAŤ, ako spieva Ráž v niektorej
zo svojich piesni. Toho treba odstrániť, aby
nevyčnieval z radu priemernosti. Aj takú podobu
má prízemná závisť bez sebareflexie, bohužaľ.
Pani Irenka ako maska smrti...
Pochovávanie basy v Horných Chlebanoch....
Pochovávanie basy v Horných Chlebanoch....Pán
farár prednáša smútočnú reč...
Na foto sú tí, ktorí sa po celý čas starali o
všetkých účastníkov a aktérov tradície našich
predkov, fašiangového pochovávania basy. V
strede je pani I.Mašírová.
Zľava: pani Š.Paulenová, M.Novotná, I.Zelmanová.
Vzadu: M.Borisová, R.Šatka a Š.Kudela.
Všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a
priebehu fašiangového progarmu patrí poďakovanie za odvedený výkon a
prácu v prospech všetkých ľudí bez rozdielu. Je
na škodu veci, že v načatom naši dedinčania ďalej
nepokračujú. Urobí sa iba obyčajná dedinská zábava, no v tradícii
našich predkov s kultúrnymi zvyklosťami, aké
boli u nás, už nik nemá seriózny záujem
pokračovať. Patríme do Topoľčianskeho okresu,
kde sa ľudia zväčša už nechcú baviť podľa
tradície našich predkov, česť výnimkám. Keď som
sa o uvedenom rozprávala, tak mienka bola:
"Nebudem robiť druhým šaša" alebo
ironicky povedané, "nech to robia poslanci,
však majú zaplatené, tak nech nás aj bavia"
alebo "to je hra pre malé deti a nie pre
nás!" Je smutné, keď ľudia stratia
dieťa v sebe, no v našej dedine je ich dosť na
to, aby ich potomkovia nepoznali korene kultúry
ich predkov.No faktom je, že pozrieť a baviť sa na
účet tých druhých idú do kultúrneho domu.
"Komorné Fašiangy v Topoľčanoch rok 2015"
Fašiangy - symbol veselosti, zábavy, hodovania a
pitia, sú tu! Najveselšie obdobie roka si
užijeme aj v Topoľčanoch už 17.2.2015 v Dome
kultúry. Všetci ste srdečne pozvaní!
Program na fašiangové slávnosti v Topoľčanoch je
skutočne pestrý:
Miesto: Dom kultúry, Topoľčany
Deň: 17.02.2015
16.00 h - fašiangový program vo vestibule Domu
kultúry Topoľčany (spevokol II.denného centra
seniorov Nádej)
16.30 h - členská schôdza MsO JDS
17.15 h - kultúrny program KD č. 1 a 2 (spevokol
I. denného centra seniorov jeseň a II.denného
centra seniorov Nádej)
17.45. h - občerstvenie (večera)
18.00 h - fašiangová zábava
19.00 h - fašiangový kultúrny program
22.00 h - pochovanie basy
24.00 h - ukončenie zábavy.
Krajské mesto Nitra Fašiangy 2015
Nitrianske fašiangy 17.2.2015 Fašiangy,
folklórne gastronomické podujatie
Obdobie fašiangov už tradične zavŕši podujatie
Nitrianske fašiangy, ktoré sa uskutoční v utorok
17. februára 2015 na Svätoplukovom námestí v
Nitre.
Súčasťou podujatia bude jarmok, kde nebudú
chýbať zabíjačkové špeciality a zabíjačkové
náčinie našich starých rodičov, tradičné
fašiangové dobroty, gazdovský dvor s domácimi
zvieratkami či možnosť vyhrať živé prasiatko. O
zábavu sa postará vystúpenie populárnej hudobnej
skupiny Profil.
Srdečne všetkých pozývame aj do veselého
fašiangového sprievodu plného najrôznejších
maškár, chodúliarov a folklórnych súborov.
Špeciálnym zahraničným hosťom sú Koranti zo
Slovinska v tradičných historických maskách.
Sprievodné podujatia:
14. februára 2015, sobota 18.30 KSC Janíkovce –
Pochovávanie basy
15. februára 2015, nedeľa 13.00 Dražovce –
Pochôdzka po Dražovciach
16.00 KD Dražovce – Fašangoše-tarangoše
15.30 CVČ Domino – Tradičný karneval pre deti
17.00 Synagóga – Švejkoviny (hudobno-divadelné
predstavenie).
A na záver recepty
Šišky
Pre diabetikov je presne tento istý recept, len
dávam dia džem vlastnej výroby a trochu cukru v
kvásku neuškodí ani diabetikovi
1 kg polohrubej múky - dva krát ju preosiať, aby
bola prevzdušnená, nadýchaná
1/2 kávovej lyžičky soli,
4 žĺtky,
1,5 dl rumu,
1 šľahačka
do cesta a kvások, ten si pripravím nasledovne :
0,5 l ohriateho vlažného mlieka,
1 rozdrobené kvasnice,
1-2 kávovej lyžičky kryštáľového cukru, dobre
premiešať a nechať na teplom mieste vykysnúť.
Postup:
Preosiatu múku, večer si ju dám s miskou na
radiátor, aby mala správnu teplotu, žĺtka, soľ,
rum a šľahačku vymiesime s kváskom, ktorý
zdvojnásobil svoj objem a vymiesime na tuhšie
cesto, aby sa cesto začalo odlepovať od bokov
misky a začali sa v ňom robiť bubliny. Po
vymiešaní cesto prikryjeme a necháme vykysnúť až
kým nenadvihne "plátenú valadienku" alebo
utierku inak povedané "obrúsok" na miske,
vyklopíme na dosku, vyvaľkáme asi na 1 cm,
pohárom namočeným v múke vykrajujeme kolieska.
Prichystané ich ešte necháme chvíľku pod
obrúskom, medzitým si prichystáme panvicu s
olejom a očistíme MRKVU! - Tá je dôležitá,
nakrájame ju na kolieska a do horúceho oleja
vkladáme 2-3 kolieska mrkvy, vložíme šišky a
prikryjeme pokrievkou. Oleja musí byť dostatok,
aby šišky v ňom plávali. Po chvíli odokryjem
pokrievku, opatrne, aby voda z nej nekvapla do
oleja, prevrátime šišky a už odokryté ich
dosmažíme. Pred ďalším prikrytím novej várky
šišiek vždy utrieme pokrievku do papierovej
utierky, keď mrkva už má nepeknú farbu vyberieme
ju a počas smaženia vždy pridávame nové kolieska
mrkvy. Olej tak nehorí, všetko zlé z neho
preberá mrkva. Horúce šišky kladieme na
papierové utierky, aby v nich nebol olej, na
vrch dáme džem, kto má rád, tak slivkový lekvár
a každý necukrovkár dostane na tanierik porciu
vyšľahanej šľahačky s kakakom a pridáva si na
šišky. Šišky neposýpam práškovým cukrom, kto z
nás chce popráši si ich vanilkovým cukrom.
Fašiangové fánky podľa receptu mojej starej
matere
Fánky
(recept mojej starej matere)
Potrebujeme:
1 kg múka hladká
1 bal. palmarín
2 ks vajcia
2 bal.prášok do pečiva (skratka je PDP)
štipka soli
kyslé mlieko alebo kyslú smotanu.
Postup:
Všetky suroviny zmiešame, mlieko alebo smotanu
pridávame podľa potreby tak, aby bolo cesto
vláčne. Necháme ho postáť, najlepšie je urobiť
cesto večer a nechať ho postáť v chladnej
miestnosti do rána. Ráno vyvaľkáme cesto a
rozkrájame ho na obdĺžniky alebo kosoštvorce či
štvorce, ako kto chce. Každý kúsok v strede
prerežeme. Vyprážame v horúcom oleji, vyberáme
na papierové obrúsky, aby nasali prebytočnú
mastnotu. Nakoniec posypeme alebo obalíme
práškovým cukrom.
Kto chce menej fánok, urobí si z polovičnej
dávky, ako som robila aj ja, lebo sme na ne už
iba dvaja. Polovica bola bez obalenia v
práškovom cukre pre manžela diabetika.
Kvitnúca bromélia
Kalendár podujatí
v okresnom meste Topoľčany na celý rok!
Dátum Názov akcie Miesto
17. február Divadlo J. G. Tajovského Zvolen:
Lekárske tajomstvo Spoločenský dom
17. február Fašiangové slávnosti Dom kultúry
7. marec Spoločenské podujatie pre osamelých Dom
kultúry
5. marec Marc Camoletti: Kto zhasol svetlo?
(divadlo) Spoločenský dom
8. marec Medzinárodný deň žien Topoľčany, Malé,
Veľké Bedzany
31. marec 70. výročie oslobodenia mesta
Topoľčany Námestie M. R. Štefánika
11. apríl 2015 Spoločenské podujatie pre
osamelých Dom kultúry
12. apríl TOP TALENT 2015 Spoločenský dom
23. apríl Verejný dychový koncert Galéria mesta
Topolcany
apríl 2015 Velká noc v ľudových tradíciách
Galéria mesta Topolcany
apríl 2015 23 . ročník celoslovenskej sútaže v
modernom tanci Top Dancing Dom kultúry
apríl 2015 Topoľčiansky jazzový deň Dom kultúry
apríl 2015 Stavanie mája Námestie M. R.
Štefánika
10. máj Deň matiek Spoločenský dom
26. máj Jarné nálady v strunách Galéria mesta
Topoľčany
31. máj Topoľčiansky deň detí Námestie M. R.
Štefánika
6. jún Stretnutie osamelých Dom kultúry
18. – 20. jún Petro-Pavlovské slávnosti Námestie
M. R.Štefánika
júl 2015 Hudobné leto Námestie M. R. Štefánika,
Margarétka, Letné kúpalisko
14 – 16. august Topoľčianske hody, XXI. ročník
mesto Topoľčany
1. – 3. október Topoľčiansky jarmok mesto
Topoľčany
10. október Stretnutie osamelých Dom kultúry
15. október Mesiac úcty k starším Dom kultúry
5. december Mikuláš, rozsvietenie vianocnej
výzdoby Námestie M. R. Štefánika
16. december Seniorské Vianoce Dom kultúry
31. december Silvestrovský ohňostroj 2015 Letnú
kúpalisko
31. december Silvester v meste Námestie M. R.
Štefánika
Zdroj: Dnes24.sk
Fotografie a podklady textu z Fašiangov v
Horných Chlebanoch poskytol pán Ing.Ján Mašír.
O "Maslenici" texty sú z listov od písomných
kamarátok zašlých čias z Ruska.
Foto Bromélie (lat. Billbergia zebrina) som
nafotila u seba doma.
Fotografie "Maslenice" a ostatné
upravené sú z internetu.
